«Ceny ŭ Minsku kirujemyja i kantralujemyja», — zapeŭniŭ na pres-kanfierencyi 7 vieraśnia ŭ Minsku staršynia Minharvykankama Andrej Šorac.
Jon papraknuŭ «asobnyja srodki masavaj infarmacyi» ŭ tym, što jany «padajuć smažanyja naviny». «Naprykład, kali chisnuŭsia dalar, hazieta «SB. Biełaruś siehodnia» pieradrukavała artykuł z naviny.by ab tym, što na «Kamaroŭcy» ceny ŭźlacieli i što jany niekirujemyja. Pačynajem raźbiracca: nie było takoha, nichto ceńniki nie pierapisvaŭ, nichto ničoha nie pavyšaŭ. Nichto dołar pa 18 tysiač (rubloŭ) za biełaruskija pamidory nie ličyŭ. Heta aznačaje žadańnie asobnych srodkaŭ masavaj infarmacyi na roŭnym miescy stvaryć prablemu», — ličyć Šorac.
Minskija ŭłady, zapeŭniŭ jon, «zaŭsiody hatovyja da krytyki». «Ale ceny — kantralujemyja i kirujemyja, pradaŭcy razumiejuć. Navat paśla situacyi z dołaram u kancy minułaha hoda i ažyjatažu ŭ adździełach bytavoj techniki nie było skačkoŭ cen», — śćviardžaje Šorac.
Artykuł «Kamaroŭskaja birža pradukcyi»: ceny mianiajucca pa čatyry razy na dzień» była apublikavanaja ŭ Naviny.by 26 žniŭnia. U joj adznačałasia, što «pikam niadobrasumlennaha cenaŭtvareńnia staŭ u Minsku haračy aŭtorak 25 žniŭnia, paśla rekordnaha padzieńnia kursu rubla» (napiaredadni kurs dołara ŭźlacieŭ da 17.600 rubloŭ, jeŭra — amal da 20.000 rubloŭ). «Niejkim čynam z rynku źnikli ŭsie kantralory, a z praduktaŭ — tablički z cenami. Pradaŭcy ŭmudrylisia za 1,5 hadziny mianiać ceny pa čatyry razy», — adznačaŭ aŭtar. U liku praduktaŭ, ceny na jakija rezka vyraśli. u artykule, akramia zhadanych Šorcam pamidoraŭ, nazyvalisia morkva, cybula, hrušy, kvietki i inšaja pradukcyja.
-
U kabiniet hiniekołaha homielskaj palikliniki padčas ahladu žančyny zajšoŭ mužčyna-inžynier — ale vymovu zrabili nie jamu
-
22‑hadovy Viktar z-pad Klecka pratrymaŭsia na froncie miesiac. A paśla baćki pierasvarylisia, dzielačy hrabavyja
-
Słava Kamisaranka raskazaŭ, jak žyvie, kali zastaŭsia biez rasijskaha hramadzianstva
Kamientary