Rańniaja i suchaja viasna abvastryła pažaraniebiaśpiečnuju situacyju ŭ pryrodnych ekasistemach Homielskaj vobłaści — pačalisia travianyja pažary. Pra heta paviedamiła pres-sakratar abłasnoha ŭpraŭleńnia MNS Ksienija Šynhirej.

Za apošnija sutki zarehistravana dva pažary travy i kustoŭ — u Rečyckim i Naraŭlanskim rajonach. Ahulnaja płošča ŭzharańnia skłała 3,2 ha. «Abiedźvie krynicy ŭzharańnia znachodzilisia pablizu rek. Chutčej za ŭsio, heta byli niepahašanyja vohniščy ci kinuty niedakurak. Učorašni śviatočny dzień byŭ vielmi ciopłym, tamu mnohija žychary vobłaści vyjechali na pryrodu. Na žal, dla niekatorych paniaćcie pažarnaj biaśpieki nie stała pakul normaj žyćcia», — ličyć Ksienija Šynhirej.
U ciapierašni čas u Homielskaj vobłaści całkam adsutničaje śniežnaje pokryva. Bolšaść rek jašče ŭ lutym vyzvalilisia ad lodu. Pa prahnozach, viasnovaj pavodki nie budzie. Vilhaci niama ni na łuhach, ni ŭ lesie.
«Va ŭmovach niedachopu vilhaci ŭ ekasistemach asablivuju zaniepakojenaść supracoŭnikaŭ MNS vyklikajuć tak zvanyja travianyja pały. Kali zdarajecca zaciažnaja viasna, letašniuju travu amal nie vypalvajuć. A voś letaś, naprykład, za sutki rehistravałasia da 10 vypadkaŭ niesankcyjanavanaha vypalvańnia raślinnaści. Časam heta stanaviłasia pryčynaj źniščeńnia budynkaŭ i navat hibieli ludziej», — skazała pres-sakratar.
Ratavalniki majuć namier maksimalna ŭzmacnić prafiłaktyčnuju pracu pa praduchileńni vypadkaŭ vypalvańnia letašniaj travy i zaklikajuć žycharoŭ vobłaści prajaŭlać maksimalnuju aściarožnaść pry abychodžańni z ahniom padčas naviadzieńnia paradku na ziamli i adpačynku na pryrodzie.
Ciapier čytajuć
Statkievič ab pratestach va Ukrainie: Kali vy abrali z takoj pieravahaj prezidenta i adnačasova Viarchoŭnaha hałoŭnakamandujučaha, to dajcie jamu kiravać
Kamientary