Siarhiej Astraviec. Praz haradzienskija akulary11

880 hod Leninskamu rajonu Horadni

Samuju staražytnuju pałovu Horadni nazvali «leninskaj» i śviatkujuć, piša na svaim błohu Siarhiej Astraviec.

Jašče visiać u Starym horadzie transparanty cieraz vulicu, z honaram paviedamlajučy, što našamu rodnamu lubimamu Leninskamu rajonu tryccatka stuknuła. Jak Lenin — taki maa‑łady i juny akciabr upieradzi! La‑la‑la!

Raniej, da taho dnia heta była prosta Horadnia, jakoj naličyli na toj čas 850 hadoŭ. Ale prosta Horadnia heta niejk presna hučała. I voś z nahody takoj daty ŭładam stuknuła ad hetaha dnia nazyvać asnoŭnuju častku staražytnaha miesta Leninskim horadam.

Jakija chimičnyja reakcyi adbyvalisia ŭ ichnich hałovach? Ź jakoj‑takoj nahody, čamu tak niedarečna nazvali? Padzialić horad, u jakim vaładaryli Vitaŭt, Stefan Batory, Stanisłaŭ Aŭhust Paniatoŭski, na leninskuju dy kastryčnickuju častki… Chacia b niejk nejtralna: centralny i zaniomanski abo ŭschodni i zachodni, novy i stary, urešcie čyrvony i zialony.

U hałovach ichnich byŭ, na žal, adzin, prabačcie, marksizm‑leninizm. Padarunačak zrabili! «Nacie vam na łapacie». Z fantazijaj u ich było fatalna. Šablony ŭ mazhach: «Słava KPSS!» i hetak dalej. Ničoha žyvoha, nijakaj pavahi da horadu, dzie žyvieš i jakim rasparadžaješsia jak ułasnaj kvateraj, pahatoŭ pavahi da jaho cikavaj daŭniaj historyi, ja nie kažu bolej pra dziejnych asobaŭ hetaj historyi. A siońniašnija bjuć u litaŭry, zamiest — zamianić niedarečnuju nazvu ci ŭvohule skasavać rajony, skaracić raźdźmuty biurakratyčny aparat. Pacikavilisia b lepiej: kolki ŭ Biełastoku susiednim čynoŭnikaŭ haradzkich…

A moj pryjaciel, dyj nie adzin, žyvie za Niomanam, u nazvanym bolš pa‑ludzku rajonie — usiaho tolki Kastryčnickim. Źnikli Saviety (z mapy śvietu prynamsi) i nazva straciła svoj były idealahičny ahoń, stała davoli nejtralnaj, nabyła novyja — vosieńskija farby.

Parazity, nie mahli naš rajon nazvać, prykładam, «aprelskim» — z nahody hienijalnych tezisaŭ miortvaha pravadyra! Siońnia ŭ nas by byŭ viesnavy rajon, a ŭ susiedziaŭ — vosieński. Narmalna! «Aprelskija tezisy» my vyvučali amal što ź pialušak. Prynamsi, u škole niekalki razoŭ, u armii, va universytecie taksama nie adzin raz. Zachapić vakzał, poštu, vadakačku, telehraf, bank, kazarmy i hetak dalej — tak nas vučyli sa školnaj łavy. Zrazumieła, ź ćviordaj ustanoŭkaj, što teoryju nam nikoli nie daviadziecca vykarystoŭvać na praktycy, što jana zastaniecca nazaŭždy dla nas hołaj.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ10

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Supierniadziela Trampa»: prezident ZŠA adznačyć jubilej bajami UFC pierad Biełym domam3

U barysaŭskim «Jeŭraopcie» hałuby dziełavita dziaŭbuć arechi 

«Šanoŭnyja siabry, dziakuju vam za padtrymku». Rasijski błohier Illa Varłamaŭ u intervju zhadaŭ Biełaruś i biełaruskuju movu26

Na Kamaroŭcy źjavilisia pieršyja lisički2

Jakija čysta biełaruskija žanry možna znajści na najbolš poŭnaj muzyčnaj karcie śvietu?5

Chto jon, muž Dua Lipy, jaki kinuŭ škołu dziela futbołu, a zaraz ličycca hałoŭnym favarytam na rolu Džejmsa Bonda1

U Šviejcaryi projdzie refierendum, kab abmiežavać kolkaść nasielnictva krainy 10 miljonami čałaviek15

USU atakavali most u Čanhary ŭ Krymie8

Čyrvonaja darožka, šykoŭnyja stroi, doždž i biaspłatny machita. Jak prajšoŭ vypuskny ŭ Licei BDU FOTY16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ10

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić