Hramadstva22

Na 78 hodzie žyćcia pamior paet Lucyjan Ščasny

Siońnia pryjšła sumnaja viestka, što ŭ vioscy Chrystova Pastaŭskaha rajona na 78 hodzie žyćcia pamior Lucyjan Ščasny.

Lucyjan Ščasny, fota: Radyjo Svaboda.

Aficyjna Lucyjan Ščasny nie mieŭ nijakich ni pasadaŭ, ni zvańniaŭ. Ale hety čałaviek z tryma kłasami adukacyi, jaki bolšuju častku žyćcia prarabiŭ pastuchom u kałhasie, byŭ paetam.

Hramadski aktyvist Źmicier Łupač, jaki žyŭ u vioscy Zavaraty — kiłamietraŭ vosiem ad Chrystova — razhledzieŭ talent Lucyjana Ščasnaha dy dapamoh jamu vydać samatuham piać zbornikaŭ vieršaŭ. Jašče da jaho pieryjadyčna zavitvali žurnalisty — z «Biełsata», «Źviazdy», «Radyjo Svaboda».

Zdymaju zaraz Lucyjanavy vieršy z palicy. Kidajecca ŭ vočy adnačasova i prostaść, i pačućcio rymfy, vobraznaść dumki aŭtara. Što praŭda, temy vieršaŭ padobnyja — sumnyja nazirańni staroha čałavieka pra žyćcio ŭ vioscy, jakaja vymiraje. Haradskomu žycharu jany moža padaducca adnastajnymi i niezrazumiełymi, ale viaskoŭcu — choć maładomu, choć staromu — vielmi blizkija.

Voś adzin ź ich:

Lažać samotna aharody
Kala pakryŭlenych płatoŭ…
Čaho niaviedama tak škoda,
Što ja raspłakacca hatoŭ.
Siabie škada, ci to Chrystova,
Jakoje pad viasieńni hrom
Iznoŭ raźvitvacca hatova
Z čarhovym chvorym žycharom.

Ale časam u dziadźki Lucyjana praryvalisia i chviliny radaści:

U maim u sercy
Niejak niečakana
Śvietłyja nadziei
Siońnia raśćvili.
I niama žadańnia
Śviet klaści pahany
I ŭsiu tuju niečyść,
Jość što na ziamli.

Na kustach i drevach —
Śniežnyja karunki,
Biełyja piaryny
Na prastorach niŭ,
I mianiaje viecier
Časta nakirunki,
Niby jon darohu
Niekudy zhubiŭ.

Lucyjan Ščasny razmaŭlaŭ pa-biełarusku i byŭ prychilnikam niezaležnaj Biełarusi. Jon vypisvaŭ i čytaŭ «Narodnuju Volu». I ŭ cełaj sieryi vieršaŭ, napisanych u razhar «hazavaj vajny» 2006-2007 hadoŭ, svajoj prostaj i rezkaj movaj kazaŭ pra patrebu admiažoŭvacca ad Rasii:

I ŭciakać ad čortavaj Rasiei
Daŭno nam treba va ŭsie baki,
Pakul i nas, i našyja nadziei
Rasiejskija nie źjeli bardaki.

Ja bačyŭsia ź Lucyjanam Ščasnym tolki adnojčy. Niejak u 2014 hodzie sa Źmitrom Buhłakom, studentam akademii mastactvaŭ, pajechali na rovarach naciańki ź vioski Kijakova ŭ viosku Chrystova. Zajšli pahavaryć da dziadźki Lucyjana. Z toj razmovy zastalisia ŭ pamiaci dźvie detali.

Pieršaje — heta jahony ŭspamin sa słužby ŭ vojsku. Jon słužyŭ niedzie ŭ Sibiry, i niechta z kalehaŭ paprasiŭ jaho pračytać vieršy biełaruskich paetaŭ (a paezijaj Lucyjan cikaviŭsia ź junactva). I jon kaža: «Čytaju, čytaju, a jak uspomniu rodnuju ziamlu — dyk tolki ślozy na stoł: kap, kap, kap…»

Druhoje — kali Lucyjan daviedaŭsia, što ja žurnalist, a moj siabra — mastak, to paru razoŭ paŭtaryŭ: «Zaŭsiody šukajcie praŭdu i kažycie praŭdu — i ŭ tym, što pišacie, i ŭ tym, što malujecie».

Taki jon byŭ, hety Lucyjan Ščasny. Śvietły čałaviek. Chaj ziamla jamu budzie pucham, Boh daść viečnaje žyćcio, a pamiać siarod ziemlakoŭ pra jaho zastaniecca.

Pachavajuć Lucyjana Ščasnaha 28 studzienia ŭ vioscy Chrystova Pastaŭskaha rajona. Na pachavańnie źbirajucca pryjechać hramadskija aktyvisty, jahonyja čytačy ź niekalkich susiednich rajonaŭ.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu29

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

Valfovič pra ataku dronam aŭtobusa ź dziećmi ŭ Branskaj vobłaści: Meta była sutyknuć Biełaruś z Ukrainaj26

«30 tysiač užo addaŭ za arendu». Prahramist usio paličyŭ i ŭziaŭ ipateku ŭ Vilni6

U Polščy znajšli GPS-pieradatčyk u vahonie, jaki jeździŭ u Biełaruś i Ukrainu1

Rasijskija drony atakavali cyvilnyja sudny ŭ Čornym mory: zahinuŭ marak-jehipcianin2

Uzrovień niebiaśpieki padvyšany da aranžavaha. Na Biełaruś iduć zalevy, škvalny viecier i hrad

Sieviaryniec: Apoŭnačy zdałosia, što pryjšła śmierć4

Moža, vam treba 12‑pakajovaja kvatera ŭ Minsku? Majem taki varyjant3

Statkievič zaklikaŭ Łukašenku nie źbivać ukrainskich dronaŭ, kali jany buduć lacieć na rasijskija retranślatary24

Karol Niderłandaŭ zapaliŭ na mundyjali: zaŭzieŭ suprać Šviecyi, a potym patančyŭ u raździavalni Kiurasaa1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu29

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić