Hramadstva1414

«Nie znoście kryžoŭ! Spynicie kryžałom!» Zvarot arcybiskupa Tadevuša Kandrusieviča ŭ suviazi z novym znosam kryžoŭ u Kurapatach

Fota Vitala Palinieŭskaha

Kiraŭnik Katalickaha kaścioła Biełarusi, mitrapalit Minska-Mahiloŭski, arcybiskup Tadevuš Kandrusievič vystupiŭ sa zvarotam z pryčyny novaha znosu kryžoŭ u Kurapatach. Siońnia byli likvidavanyja mietaličnyja kryžy ŭzdoŭž trasy. Zvarot apublikavany na aficyjnym partale Katalickaj carkvy.

Nie minuła i dziesiaci dzion paśla taho, jak va ŭročyščy Kurapaty, jakoje źjaŭlajecca historyka-kulturnaj kaštoŭnaściu Respubliki Biełaruś, było źniesiena 70 kryžoŭ, jak siońnia znoŭ praces znosa hałoŭnaha znaku chryścijanstva praciahvajecca.

Hołas Kaścioła i Pravasłaŭnaj Carkvy, inšych chryścijanskich vieravyznańniaŭ, a taksama šmatlikich pradstaŭnikoŭ hramadstva stanovicca hołasam taho, chto kliča ŭ pustyni.

Znos kryžoŭ — heta vialikaja rana na sercy vierujučaha čałavieka.

I heta robicca padčas Vialikaha Postu, kali chryścijanie razvažajuć pra zbaŭčuju muku Jezusa Chrysta, pryniatuju Im na drevie Kryža.

Hetaje śviatatactva adbyvajecca napiaredadni Palmovaj niadzieli, jakuju zaŭtra adznačajuć vierniki Katalickaha Kaścioła.

U hety dzień Jevanhielle ŭzhadvaje ŭračysty ŭjezd Jezusa ŭ Jeruzalem, kali ludzi Jaho vitali vokličami «Hasanna Synu Davida. Błahasłaŭlony toj, chto prychodzić u imia Pana», a čytańnie Muki Chrysta raspaviadaje pra ciarpieńni, ukryžavańnie i śmierć Jezusa na Kryžy.

My radujemsia atrymanaj svabodzie vieravyznańnia, adnak jana paznačana kryžom i duchoŭnymi ciarpieńniami, ab čym nahadvaje historyja Kurapataŭ, dzie siońnia znosiacca kryžy, ustalavanyja na miescy pachavańnia šmatlikich niavinna zabitych.

Nichto nie stavić pad pytańnie taho, što terytoryja Kurapataŭ pavinna być dobraŭparadkavana. Ale pry hetym nieabchodna ŭličvać mierkavańnie hramadstva i asabliva viernikaŭ, kab nie dapuścić źniavahi Kryža.

Jašče raz źviartajusia da adkaznych za znos kryžoŭ z zaklikam: spynicie «kryžałom», kab šlacham dyjałohu z hramadstvam i relihijnymi arhanizacyjami vyrašyć nabalełuju prablemu i budavać u našaj Baćkaŭščynie cyvilizacyju miru i zhody.

U historyi čałaviectva mnohija marna chacieli stać bahami, ale tolki Boh staŭ čałaviekam, kab na Kryžy dać zbaŭleńnie ŭsim ludziam.

Boža, abarani Kryž ad źniavahi, bo ŭ im — zbaŭleńnie!

Arcybiskup Tadevuš Kandrusievič

Mitrapalit Minska-Mahiloŭski

Staršynia Kanfierencyi Katalickich Biskupaŭ u Biełarusi

Minsk, 13 krasavika 2019 h.

U Kurapatach źnieśli mietaličnyja kryžy, što stajali ŭzdoŭž MKAD

Kamientary14

Ciapier čytajuć

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu29

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

Valfovič pra ataku dronam aŭtobusa ź dziećmi ŭ Branskaj vobłaści: Meta była sutyknuć Biełaruś z Ukrainaj26

«30 tysiač užo addaŭ za arendu». Prahramist usio paličyŭ i ŭziaŭ ipateku ŭ Vilni6

U Polščy znajšli GPS-pieradatčyk u vahonie, jaki jeździŭ u Biełaruś i Ukrainu1

Rasijskija drony atakavali cyvilnyja sudny ŭ Čornym mory: zahinuŭ marak-jehipcianin2

Uzrovień niebiaśpieki padvyšany da aranžavaha. Na Biełaruś iduć zalevy, škvalny viecier i hrad

Sieviaryniec: Apoŭnačy zdałosia, što pryjšła śmierć4

Moža, vam treba 12‑pakajovaja kvatera ŭ Minsku? Majem taki varyjant3

Statkievič zaklikaŭ Łukašenku nie źbivać ukrainskich dronaŭ, kali jany buduć lacieć na rasijskija retranślatary24

Karol Niderłandaŭ zapaliŭ na mundyjali: zaŭzieŭ suprać Šviecyi, a potym patančyŭ u raździavalni Kiurasaa1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu29

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić