Śviet11

Poŭdzień viruje

Kala 50 tysiač čałaviek pratestavali ŭ centry Tbilisi ŭ čaćvier z patrabavańniem adstaŭki prezidenta Saakašvili.

Kala 50 tysiač čałaviek pratestavali ŭ centry Tbilisi ŭ čaćvier z patrabavańniem adstaŭki prezidenta Saakašvili.
Rasijskija ŚMI, nieprychilnyja da ciapierašniaha kiraŭnika Hruzii, nazyvali, adnak, utraja bolšuju ličbu manifiestantaŭ.

Heta ŭžo druhija vialikija pratesty ŭ Hruzii. Paśla razhonu demanstracyj u listapadzie 2007 hodu Saakašvili pryznačyŭ daterminovyja prezidenckija vybary i vyjhraŭ ich z 53% hałasoŭ. Kandydat ad abjadnanaj apazicyi tady staŭ druhim z 25%.

Pavodle apytańnia, zamoŭlenaha amierykanskim fondam IRI, hetaja praporcyja nie źmianiłasia za hod, niahledziačy na vajnu ŭ Asiecii. Siońnia

52% hruzinaŭ ličać, što krainie pieradusim patrebnaja źjadnanaść i praciah raniejšaha kursu, i tolki 28% vykazalisia za adstaŭku Saakašvili.

Hruzinski prezident abapirajecca na mocnuju padtrymku ŭ rehijonach, tady jak u Tbilisi daminujuć apazicyjnyja nastroi.

Saakašvili pravioŭ radykalnyja reformy dziaržaaparatu i haspadarčaj sistemy, vykaraniŭ karupcyju ŭ siłavych strukturach, ale ŭciahnuŭsia ŭ vajnu z Rasijaj, u vyniku jakoj była padarvanaja abaronazdolnaść hruzinskaj armii.

Apazicyja taksama vinavacić jaho ŭ dyktatarskich zamaškach. Varta adznačyć, što

vybary ŭ Hruzii zastajucca svabodnymi i kankurentnymi, u parłamiencie pradstaŭlenaja apazicyja, a repartaž z apazicyjnaha mitynhu išoŭ u žyvym efiry na niekalkich telekanałach.

Jak i ŭ inšych paŭdniovych krainach, Małdova prykładam, hruzinskaja palityka vyłučajecca tempieramientnaściu. Hetak, eks‑kandydat u prezidenty na ŭčarašnim mitynhu nazvaŭ Saakašvili «judam» — vyraz, niemahčymy ŭ leksikonie debataŭ u zachodniaj palityčnaj kultury.

Mitynhi majuć praciahvacca ŭ piatnicu i na vychadnych. Na čale strakataj apazicyjnaj kaalicyi stajać Nino Burdžanadze, byłaja paplečnica Saakašvili, ciesna źviazanaja z častkaj bujnoha hruzinskaha biznesu, Irakli Ałasanija — charyzmatyčny dypłamat i Sałame Zurabišvili, repatryjantka z Francyi, što praciahły čas uznačalvała MZS krainy. Asobnymi kałonami z roznych rajonaŭ stalicy pratestoŭcy kiravałasia da budynku parłamientu ŭ centry.

Pratesty raspačalisia 9 krasavika — u dzień pamiaci i smutku achviaraŭ zmahańnia za niezaležnaść, zabitych savieckimi vajskoŭcami ŭ 1989 hodzie.
I Saakašvili, i apazicyja padzialajuć adny i tyja samyja zamiežnapalityčnyja pryjarytety.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy14

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp zaklikaŭ Rasiju i Kitaj da ździełki pa denuklearyzacyi2

Što z vyjezdam ź Biełarusi ŭ ES hetym letam?

Dziaržkanały poŭniacca abvinavačvańniami na adras Ukrainy. Nivodzin dziaržkanał nie apublikavaŭ kamientary ŭkraincaŭ. Reakcyi Łukašenki dahetul niama30

Ukrainski ambudsmien paśla trahiedyi ŭ Branskaj vobłaści źviazaŭsia ź Biełaruśsiu5

Apublikavali novy rejtynh najbolš papularnych historyka-architekturnych pomnikaŭ Biełarusi5

Paciarpiełych u Branskaj vobłaści pieraviazuć u Biełaruś1

RNBA Ukrainy: Pravakacyja nikčemnaja i maje ŭsie prykmiety skaardynavanaj apieracyi bieź jakich-niebudź faktyčnych dokazaŭ15

U Breście pastavili skulpturu «Ściah nad rejchstaham» FOTAFAKT22

Źjaviŭsia poŭny tekst mierkavanaha amierykanska-iranskaha miemaranduma ab spynieńni vajny ŭ Iranie5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy14

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić