Zaŭsiody, kali raniej davodziłasia być u Litvie, staraŭsia nabyć hazietu «Riespublika». Bolej nie budu. Piša Vital Taras.
Zaŭsiody, kali raniej davodziłasia być u Litvie, staraŭsia nabyć hazietu «Riespublika».Heta rasiejskamoŭnaje vydańnie litoŭskaj haziety Respublika, jakaja ŭvachodzić, ułučna z Vakaro žinios, Šiaulių kraštas i Vakarų ekspresas u samuju bujnuju vydavieckuju hrupu ŭ krainie. «Riespublika» (jana vydajecca z 1991 hodu) svoj nakład nie paznačaje, ale pazicyjanuje siabie jak «adziny nacyjanalny štodziońnik na rasijskaj movie».
Nasamreč,
dla čałavieka, jaki nie viedaje litoŭskaj, hetaje vydańnie – choć i vuzieńkaje, ale ŭsio ž akienca ŭ žyćcio susiedniaj dziaržavy, jaje palityku i kulturu.Praŭda, za apošnija hady ničoha asabliva siensacyjnaha čytać u im nie daviałosia. Ale publikacyja ŭ numary za 3 krasavika hetaha hodu pałosnaha interv́ju pad nazvaj «Moža, my ŭžo nie vieršniki z hierba?», ščyra kažučy, ździviła. Na žal, hazieta ničoha nie paviedamlaje pra Izidorusa Šymialenisa – čałavieka, ź jakim razmaŭlaje ahladalnik haziety Fierdynandas Kaŭzonas, akramia taho, što jon «usio žyćcio pražyŭ u kłopatach pra Litvu». I što
jon naradziŭsia 90 hadoŭ tamu ŭ vioscy Dubiny, jakaja ciapier na terytoryi sučasnaj Biełarusi.
Vidavočna, interv́ju pierakładałasia ź litoŭskaj movy, pryčym davoli nieachajna. Voś, naprykład, adzin maleńki frahmient: «Potym nadoŭha my stali Polščaj. Pakul 17 vieraśnia 1939 hodu nie ŭvajšła Čyrvonaja armija i nie pieradała nas Zachodniaj Biełarusi» (!) A potym viaskoŭcam, nibyta, dazvolili samim abrać orhan demakratyčnaha samakiravańnia – vałasny kamitet.
Svaich adnaviaskoŭcaŭ aŭtar apoviadu nazyvaje «jaŭrejčykami». (Padazraju, što ŭ aryhinale było ŭžyta inšaje słova – V.T.) Niedzie ŭ siaredzinie hutarki interv́jujer, niby spachapiŭšysia, raptam zapytvaje: «Hety źmianšalny sufiks pra što śviedčyć – pra łaskavaje, družalubnaje staŭleńnie ci pra niešta źnievažalnaje?»
«Što ty – kaniečnie, tolki družalubnaje, – adkazvaje surazmoŭca. – My ŭsie ŭ vioscy ź imi dobra ładzili. Jany byli dla nas svaimi». I ŭ paćvierdžańnie pryvodzić hodnuju zamiłavańnia historyju – pra «jaŭrejčyka» Ulfu, jaki adnojčy «padychodzić da vakna, hrukaje i kliča baćku: «Šymialenis, što maješ pradać…» A moj starejšy brat Stasiukas u ton adkazvaje: «Parasia z chvościkam…» Jakuju ŭzbučku ad baćkoŭ potym atrymaŭ Stasiukas: jak moh tak pakryŭdzić jaŭrejčyka?!. A babula, jak ciapier čuju, kaža: «Niadobra. Tak nielha. Jaŭrej taki samy čałaviek, jak i my. A kali jon niedamierak, dyk heta jaho sprava».
Jak tut nie ŭspomnić vykazvańni viadomaha dziaržaŭnaha dziejača, jaki zajaviŭ, što nijakim čynam nie choča pakryŭdzić jaŭrejaŭ, «ale jany nie vielmi kłapociacca, kab była pastryžanaja trava». Babrujsk, naprykład, pieratvaryli ŭ «śvinušnik».
Moža być, u haziecie «Riespublika» z sarkazmam staviacca da vykazvańniaŭ na padobnyja temy? Dy nie, chutčej z pafasam. Voś frahmient taho samaha interv́ju, vyniesieny na pieršuju pałasu pad nazvaj «Instrumienty raspalvańnia varožaści»:
«Pretenzii palakaŭ Vilenskaha kraju na napisańnie ich proźviščaŭ pavodle polskaha pravapisu, ich zvarot u litoŭskija ŭstanovy adukacyi – heta elemientarny nabor instrumientaŭ raspalvańnia mižnacyjanalnaj varožaści, jakija trymajuć u svaich rukach roznaha rodu palitykany.Darečy, i niemałaja častka jaŭrejaŭ źjaŭlajecca padobnym instrumientam u čyichści rukach». Pavodle Šymialenisa, paśla vajny «kiraŭnictva Polščy źviarnułasia da Stalina z tym, kab byli stvorany lepšyja ŭmovy dla palakaŭ, što zastalisia ŭ Biełarusi i Litvie». Mazuraŭ, maŭlaŭ, śmieła adkazaŭ Stalinu: «Nijak nie mahu pahadzicca z prośbaj Polščy, bo nie chaču biełarusaŭ apalačvać». A voś kiraŭnik kampartyi Litvy Śniečkus, nibyta, pahadziŭsia adrazu. «Toje, što adbyvajecca ciapier u hetym krai (Vilenskim – V.T.) – znak taho, što pahadnieńnie pamiž Stalinym i Śniečkusam dziejničaje i siońnia», – zaviaršaje interv́ju Šymialenis. Na raźvitańnie žurnalist vinšuje svajho surazmoŭcu z 90‑hadovym jubilejem. Darečy, aŭtaru intervju naležyć i aryhinalnaja ideja zahałoŭka pra vieršnika z hierba. «Dyk niaŭžo naš bieły koń užo zastaŭsia bieź vieršnika?...Ci naš vieršnik užo nie toj, što na hierbie? Nie z pola Hrunvaldskaj bitvy pryskakaŭ?.. – pytajecca aŭtar va ŭstupie da interv́ju. I praciahvaje – Dyk,
moža, heta dobra, što palaki ŭ Vilenskim krai litoŭskija škoły paciaśnili?.. I litoŭskija dziciačyja sadki?..Moža, lepiej palaki, čym homasieksualisty?..»
Nie treba i kazać, što nidzie ŭ publikacyi nie zhadvajecca, hierbam jakoj staradaŭniaj dziaržavy była Pahonia, što naradziłasia, darečy, zadoŭha da Hrunvaldu i jakuju rolu adyhryvali ŭ jaje historyi biełarusy. Jak ničoha nie havorycca pra stanovišča biełaruskaj mienšaści ŭ sučasnaj Litvie.
Što tyčycca antysiemityzmu – heta, zrazumieła, nie navina. Praŭda, pakul nie było ŭ Litoŭskaj Respublicy, adrozna, skažam, ad susiedniaj Łatvii, maršaŭ vieteranaŭ SS.
Ale niešta nie toje adbyvajecca apošnim časam i ŭ siońniašniaj Litvie, i ŭ Polščy. Niadaŭna na staronkach Gazety Wyborczaj viadomyja dziejačy polskaj kultury, siarod jakich – Andžej Vajda, vykazali svoj pratest u suviazi z tym, što TVP faktyčna ŭznačalvaje pradstaŭnik Lihi polskich siemjaŭ Piotr Farfał (toj samy, jaki spryčyniŭsia byŭ da zvalnieńnia dyrektarki Biełsatu Ahnieški Ramašeŭskaj). Jon i jaho padnačalenyja ŭ niadaŭnim minułym padvizalisia ŭ nieanacysckich internet‑vydańniach, dzie drukavalisia artykuły pra toje, što represii suprać jaŭrejaŭ padčas vajny byli abhruntavanymi, albo źmiaščalisia zakliki vykinuć sa školnych padručnikaŭ imiony polskich kłasikaŭ jaŭrejskaha pachodžańnia – Juljana Tuvima, Ježy Leśmiana i inšych. Častka polskaj intelihiencyi ličyć haniebnym toj fakt, što načale hramadskaha telebačańnia zastajucca takija ludzi. Ad supracoŭnictva ź jaho kiraŭnictvam admoviŭsia niadaŭna niamiecka‑francuzski telekanał Arte. Ale daloka nie ŭsie ŭ samoj Polščy padtrymlivajuć ideju bajkotu TVP.
A ŭ Litvie niadaŭna amal 300 čałaviek padpisalisia suprać niekatorych publikacyjaŭ u hazietach Respublika i Vakaro žinios. Jak piša ahienctva Delfi, dziejačy litoŭskaj kultury, (siarod jakich, naprykład, viadomy piśmieńnik Tomas Viencłava) asudzili «złoŭžyvańni svabodaj presy» i «raspalvańnie nianaviści» na staronkach hetych vydańniaŭ.
-
«Bolšaja častka siadzić sumlenna, ale cicha». Pavieł Vinahradaŭ pra palitviaźniaŭ, čyje proźviščy nieviadomyja
-
Polski dypłamat raskazaŭ, jak Łukašenka ŭmieje «ačaroŭvać surazmoŭcaŭ» i chto robicca jahonymi achviarami
-
«Dyk što vam jašče treba, šanoŭnyja kiraŭniki EHU?» Sieviaryniec zaklikaŭ biełarusizavać univiersitet, pakul nie pozna
Kamientary