Hramadstva

«U nas zabaroniena chadzić ź lichtarykami?» Jak u Minsku ŭ niadzielu zatrymali siamju i ŭsich adpravili na «sutki»

U Minsku ŭ niadzielu 10 studzienia zatrymali cełuju siamju. Heta zdaryłasia ŭviečary na vulicy Biady. Zatrymańnie trapiła na videa — na im bačna, jak ludziej zaciahvajuć u mašyny nieviadomyja biez apaznavalnych znakaŭ. Baćka, maci i dačka atrymali ad 15 da 20 sutak aryštu.

 Tut.by raskazvaje, chto hetyja ludzi i jak prajšoŭ sud.

Zatrymanyja — Anžalika Hramykina (52 hady), Alaksandr Samusioŭ (62 hady), a taksama ich dačka Ksienija Samusiova (18 hadoŭ).

Anžalika Hramykina i Alaksandr Samusioŭ. Fota: z archiva siamji
Ksienija Samusiova. Fota: z archiva siamji

— U Minsku ŭžo była noč. Mama patelefanavała mnie z RUUS i skazała, što ich zatrymali. Heta zdaryłasia jakraz u dzień jaje naradžeńnia, — raspavioŭ syn Anžaliki Hramykinaj Raman.

Zatrymanyja: «Prosta vyjšli na prahułku»

11 studzienia minčukoŭ, zatrymanych na vulicy Leanida Biady, sudzili praz skajp. Samusiovy vychodzili na suviaź ź IČU na Akreścina, u ich byŭ advakat. Usich paličyli ŭdzielnikami niesankcyjanavanaha masavaha mierapryjemstva, jakija akazali niepadparadkavańnie padčas zatrymańnia (artykuły 23.34 i 23.4 KaAP).

Rašeńni na sudach pryniali takija: Ksienija Samusiova — 15 sutak, Anžalika Hramykina — 17 sutak, Alaksandr Samusioŭ — 20 sutak.

Zatrymanyja raspaviadali padčas sudovych pasiadžeńniaŭ: u toj viečar u ich doma byli hości. Kali jany ich praviali, vyjšli na špacyr.

— My išli pa vulicy z baćkami ŭtraich. Kali ja paviarnułasia, ubačyła mašynu biez apaznavalnych znakaŭ, — raspaviała 18-hadovaja Ksienija Samusiova. — Praź niekalki siekund na tatu zzadu napali ludzi — jany byli nie ŭ formie, nie pradstavilisia, stali załomvać ruki, a ja kryčała: «Što vy robicie?» Tatu paciahnuli ŭ inšuju mašynu, a nas z mamaj stali zapichvać u džyp.

Dziaŭčyna raspaviała, što mocna spałochałasia, pačała zadychacca, straciła prytomnaść.

— Kali ja pryjšła ŭ siabie, nas užo pierahružali ŭ inšuju mašynu, u mikraaŭtobus. Ludzi byli ŭ maskach, čornaj vopratcy, ale ja nie bačyła ni značka milicyi, ni znaka AMAP. Potym nas pryvieźli ŭ RUUS i stali ahladać, abšukvać.

Padobnym čynam apisvali ŭ sudzie svaje zatrymańnie i baćki dziaŭčyny.

— My nienadoŭha apynulisia na vulicy, mama biez škarpetak navat vyjšła, prosta ŭ botach. Tak, u mianie i mamy z saboj byli lichtaryki, ale my žyviom u pryvatnym siektary — u nas ciomna, tamu my časta chodzim ź lichtarykami.

U pratakole adznačajecca, što zatrymanyja akazvali supraciŭ: «chapalisia za formiennaje abmundziravańnie», «upiralisia nahami».

— Nieviadomyja ludzi ŭ zvyčajnym adzieńni, nie ŭ milicejskaj formie, udaryli mamu, tatu — jak ja mahła prosta ŭziać i prosta pajści ŭ mašynu? — pytałasia ŭ sudzie Ksienija Samusiova.

Adnym sa śviedkaŭ u sudach nad siamjoj byŭ milicyjanier z Savieckaha RUUS. Pavodle jaho słoŭ, siłaviki pryjechali, tamu što na vulicy Leanida Biady prachodziła niesankcyjanavanaje masavaje mierapryjemstva. Maŭlaŭ, była hrupa «ad 10 da 20 čałaviek», jakija raźbiehlisia pa dvarach. Supracoŭnik milicyi dadaŭ, što ŭ zatrymańni nie ŭdzielničaŭ, ale byŭ na miescy, u milicejskaj formie. Zatrymanyja z hetym nie zhodnyja.

Na videa, jakoje dasłali čytačy, masavaha mierapryjemstva nie vidać.

Syn zatrymanych: «Ajčym robić valonki, praca stała ŭ samy siezon»

Ajčym Ramana, Alaksandr Samusioŭ — šapavał. Jon užo šmat hadoŭ zajmajecca vyrabam valonak z naturalnaj voŭny, adzin ź niamnohich, chto robić ich uručnuju.

samusev.by

— Zakazy prychodziać navat z dalokaha zamiežža — naprykład, z ZŠA, Kanady. Nie raz da jaho ŭ majsterniu pryjazdžali reparciory z STB i BT i brali intervju. Mama dapamahaje ajčymu ŭ dekory i ŭpakoŭcy valonak, — raspavioŭ Raman. — Paśla zatrymańnia, viadoma, usia ich praca stała, niahledziačy na toje, što ciapier samy siezon. Siastra tolki skončyła škołu, ciapier vyvučaje Motion Design. Bolš za ŭsio tryvožycca, jak jana pieraniasie aryšt. U jaje jość prablemy sa zdaroŭjem, a ciapier pieražyła mocnaje spałochańnie.

Małady čałaviek upeŭnieny, što jaho blizkija nie zrabili ničoha supraćpraŭnaha.

— U Minsku ciapier zabaroniena pa vulicach chadzić ź lichtarykami? Viadoma, hetaja situacyja čakanaja z ulikam taho, što ciapier adbyvajecca ŭ Biełarusi, ale niejak užo zanadta šmat pytańniaŭ. My da apošniaha spadziavalisia na lepšy zychod hetaha nieparazumieńnia. I, viadoma, rašeńnie suda šakavała. Da hetaha času nie vierycca.

Kamientary

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U Francyi šaściarych hruzinaŭ asudzili za luboŭ da ruskaj kłasiki2

U Homieli piensijanier paŭstahodździa zachoŭvaŭ revalvier uzoru 1895 hoda. Na jaho danios syn5

«Lepš vykinuć, čym addać?» Fiermier pakazaŭ, jak vykidaje kłubnicy, i vyklikaŭ abureńnie17

«Ja 400 dalaraŭ addała, kab ich patrucić, a ludzi hadujuć!» Kim ludzi zamianiajuć katoŭ i sabak praz alerhiju

«Kitajanka» abiacała navučyć žychara Dobruša dobra zarablać. Ale zarabiła tolki sama

«Saŭdepaŭski adpačynak pa košcie piaci zorak u Turcyi». Biełaruska vyklikała dyskusiju, raskrytykavaŭšy sanatoryj na Naračy12

U Šumilinskim rajonie da škoły pryjšło miedźviedziania VIDEA1

Ofis Cichanoŭskaj: Pavodziny Charysavaj nielha apraŭdać ciskam34

Tramp zajaviŭ, što pahadnieńnie ZŠA ź Iranam płanujecca padpisać u niadzielu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić