Hramadstva

Błohier Pavuk — staršyni Škłoŭskaha rajvykankama: Chutka my vas vyzvalim, paciarpicie krychu

Błohier Andrej Pavuk patelefanavaŭ staršyni Škłoŭskaha rajvykankama Andreju Kamko. Spytaŭ pra samapadpał zatrymanaha ŭ RAUS, pomnik Łukašenku i «vyzvaleńnie» Maryupala. Hetaja razmova siarod inšych dyjałohaŭ Pavuka ź biełaruskimi čynoŭnikami vyłučałasia spakojem i vietlivaściu staršyni rajvykankama. Moža, pryčyna ŭ tym, što jon tolki hod na pasadzie.

Pierš za ŭsio Andrej Pavuk spytaŭ Andreja Kamko pra nadzvyčajnaje zdareńnie ŭ RAUS, dzie zatrymany, pa aficyjnaj infarmacyi, padpaliŭ siabie i milicyjanta. Abodva ŭ vyniku zahinuli.

Kamko skazaŭ, što viadziecca rasśledavańnie, i jon nie moža heta kamientavać. «Kali projdzie rasśledavańnie, vyniki buduć apublikavanyja».

Pavuk spytaŭ, ci padabajecca staršyni Škłoŭskaha rajvykankama jaho praca. «Lubaja praca pavinna prynosić zadavalnieńnie. Mnie prynosić», — adkazaŭ toj.

Znajšoŭsia jon što raspavieści i pra dasiahnieńni: «litaralna na dniach novy dziciačy sadok uviali, jaki nie maje praktyčna anałahaŭ — z elektraaciapleńniem, padahrevam padłoh i inšaje», moładź pryjazdžaje, šmat pradpryjemstvaŭ, pracy chapaje, zarpłaty hodnyja, ź inšych abłaściej navat pryjazdžajuć.

— Skažycie, a ci jość muziej Alaksandra Łukašenki? — pačaŭ abvastrać Pavuk.

— Jość muziej u Aleksandryi, u škole, dzie Alaksandr Ryhoravič vučyŭsia.

— A pomnik?

— Jak možna žyvomu čałavieku stavić pomnik? — znajšoŭsia Kamko.

‒ Nu, čamu b nie? Chiba jon nie zasłužyŭ?

— Zasłužyŭ, ale pakul jašče nie zusim budzie pravilna.

— Kali pamre, tady pastavicie?

‒ Ja spadziavajusia, što heta nie zdarycca ŭ najbližejšy čas. Daj boh, jašče šmat hadoŭ Alaksandru Ryhoraviču. Niachaj žyvie i kiruje našaj dziaržavaj.

— Užo pažyŭ, chaj i inšym daść pažyć… — uzmacniŭ napružańnie Pavuk.

— Nie nam vyrašać…

— Jak nie nam? My ž na vybary chodzim.

‒ Ja pra toje, kolki hadoŭ žyć. A pra toje, kolki jamu kiravać, vyrašaje narod. Rašeńnie było pryniataja ŭ svoj čas, jano pravilnaje, vyvieranaje i svoječasovaje.

— Praŭda ŭ heta vierycie?

‒ Na 200%.

— Ja b chacieŭ, kab Cichanoŭski pakiravaŭ krainaj.

— Nu, ja dumaju, što naŭrad ci heta zdarycca, z ulikam taho, što jon znachodzicca ŭ miescach pazbaŭleńnia voli, i nie chutka adtul, ja spadziavajusia, vyjdzie, — spakojna adkazaŭ Kamko.

— Vy bačyli jaho roliki? Jaho narod palubiŭ i byŭ za jaho bolš, čym za Łukašenku.

— Napeŭna, heta vaša asabistaje mierkavańnie. Ja, naprykład, nie viedaju ŭ svaim asiarodździ čałavieka, chto palubiŭ by Cichanoŭskaha abo Cichanoŭskuju.

— Nie šanujuć ich u vas u Škłovie?

— A za što ich šanavać? Jany niešta dobraje zrabili?

— Nu, demakratyju, sumlennyja vybary imknucca arhanizavać…

— Nu, vy ž bačyli demakratyju ŭ niekatorych inšych krainach. Nam nie patrebnaja takaja demakratyja. Mianie jak hramadzianina Respubliki Biełaruś zadavalniaje ŭsio, što adbyvajecca ŭ nas.

— Dyk u nas ža ludziej zabivajuć. Na Ukrainu z terytoryi Biełarusi napadajuć — braty rasijanie napadajuć na Ukrainu z terytoryi Biełarusi. Vam padabajecca?

— Vy bačyli heta? — pa-raniejšamu spakojna praciahnuŭ Kamko.

— Dyk sam Łukašenka skazaŭ, što rakiety vypuścili, a to «jany b pieršymi napali».

— Nu značyć, była ŭ tym nieabchodnaść.

— Dyk vy za vajnu z Ukrainaj?

— Chto vam skazaŭ?

‒ Vy suprać?

— Što suprać?

‒ Vajny z Ukrainaj?

— Ja ŭ cełym suprać vajny, lubych vajennych dziejańniaŭ, — Kamko ŭpieršyniu prykmietna zaniervavaŭsia i rastłumačyŭ. — Tam viadziecca śpiecyjalnaja vajennaja apieracyja pa vyzvaleńni niekatorych terytoryj.

— Maryupal, bačyli, jak vyzvalili ŭščent? 25 tysiač zabitych maryupalcaŭ.

‒ Nu tak… a chto ich zabiŭ?

— Nu chto ich zabiŭ? — uśmichnuŭsia Pavuk i daŭ namiok. — Pakul vyzvalicieli nie pryjšli, nichto ich nie zabivaŭ.

— Nu vy tam byli, bačyli, što tam dziejecca? — sabraŭsia z adkazam staršynia.

— Nu vy tam byli, bačyli, što tak dziejecca? — u svaju čarhu pierapytaŭ Pavuk. — Pakul «vyzvalicieli» nie pryjšli nichto tam nie pamiraŭ, ruskamoŭny horad.

— Ja nie mahu hetyja pytańni abmiarkoŭvać, heta nie maja kampietencyja, — znajšoŭsia Kamko. — U vas kankretnyja pytańni jość niejkija da mianie?

— Andrej Leanidavič, nu heta… biaryciesia ŭžo za hałavu, nie słužycie Łukašenku, jon złačyniec.

— Ja kažu, u vas kankretnyja pytańni jość da mianie, niejkija prablemy, jakija treba vyrašyć? — ździviŭ vytrymkaj Kamko.

— Dziakuj, što pahavaryli. Chutka my vas vyzvalim, paciarpicie krychu.

«Nie čuŭ pra takich, chto nie lubić Łukašenku». Błohier Pavuk abzvońvaje siłavikoŭ

Jak vyhladaje kvatera Andreja Pavuka paśla pieratrusu

«Vyvodzili z chaty ŭ naručnikach». Zatrymlivali i aštrafavali baćkoŭ śpiavački Marharyty Laŭčuk

Kamientary

Ciapier čytajuć

Nivodzin łukašenkaŭski ŚMI i kanał nie vykarystaŭ słova «retranślatary». Što heta moža aznačać?26

Nivodzin łukašenkaŭski ŚMI i kanał nie vykarystaŭ słova «retranślatary». Što heta moža aznačać?

Usie naviny →
Usie naviny

U Dziaržynsku prajšoŭ doždž z bujnym hradam

Praz tydzień u Biełarusi moža być +38°S3

U Minskim rajonie patanuŭ 16‑hadovy padletak ź Minska1

U Hruzii žyvie 4473 biełarusaŭ — vyniki pierapisu3

Pad Mahilovam Fiat źbiŭ dvuch darožnych rabočych — 23‑hadovy chłopiec zahinuŭ

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu34

Padletak zmajstravaŭ niezvyčajny «Bulbamabil» — minaki nie dajuć jamu biez uvahi prajechać4

Takoha Minska vy nie bačyli — jaho zasadzili «łavandaj». Jak vam?8

U Biełarusi nijak nie mohuć pakazać suśvietny chit — daviałosia viartać hrošy za kvitki4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Nivodzin łukašenkaŭski ŚMI i kanał nie vykarystaŭ słova «retranślatary». Što heta moža aznačać?26

Nivodzin łukašenkaŭski ŚMI i kanał nie vykarystaŭ słova «retranślatary». Što heta moža aznačać?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić