Vajna66

Paśla pierakidańnia čaściej pad Kursk USU nie chapaje sałdat i zbroi na Danbasie

Uvarvańnie Uzbrojenych sił Ukrainy ŭ Kurskuju vobłaść pryciahnuła ŭsieahulnuju ŭvahu, tym bolš što jaho pośpiech u čarhovy raz pakazaŭ: ukraincy zdolnyja pravodzić niečakanyja apieracyi, a rasijskaja armija zanadta niepavarotlivaja, kab im supraćstajać. Ale pośpiech pad Kurskam tolki abvastryŭ prablemy ŭ Danieckaj vobłaści. Tam idzie baraćba za stratehičnyja pazicyi, i pasłableńnie ŭkrainskaj abarony, jakaja straciła častku pierakinutych na paŭnočny ŭschod padraździaleńniaŭ, moža zhulać z Kijevam zły žart, piša The Moscow Times pa materyjałach publikacyj u zachodniaj presie.

Fota: Marek M. Berezowski/Anadolu via Getty Images

Sałdaty, jakija abaraniajuć padychody da Časavaha Jara i Pakroŭskaha, radujucca pośpiecham u Kurskaj vobłaści, ale nie ŭpeŭnienyja, što hulnia vartaja śviečak, piša The Wall Street Journal, karespandenty jakoha pabyvali na pieradavoj na Danbasie.

«Tysiača čałaviek nam by tut vielmi spatrebiłasia», — skazaŭ haziecie kamandzir bataljona z pazyŭnym Kučar. Pavodle jaho słoŭ, kali viasnoj jahonaje padraździaleńnie prybyło ŭ rajon Krasnahoraŭki (siała pad Pakroŭskam, praź jakoje prachodziać šlachi zabieśpiačeńnia VSU, u tym liku dla abarony Časavaha Jara), u jaho było prykładna stolki ž sałdat, kolki ŭ praciŭnika na hetym učastku frontu. Ciapier ža rasijskich vojskaŭ razoŭ u piać bolš, a ŭ Kučara straty ŭ žyvoj sile papaŭniajucca tolki na 20%.

Pa słovach majora, čyjo padraździaleńnie apošnija dva miesiacy abaraniaje Časaŭ Jar, abaronu ciapier trymajuć navat supracoŭniki słužbaŭ zabieśpiačeńnia — kuchary, miechaniki i inšyja tyłaviki:

«Tam, dzie na pazicyi pavinna być 5-6 čałaviek, u nas dva ci try. Heta tolki pytańnie času, kali vorah namacaje słaboje miesca».

Situacyja na praciahu leta ŭskładniajecca ŭsio bolš i bolš, kažuć vajskoŭcy USU na pieradavoj. Nie chapaje nie tolki sałdat, ale i bojeprypasaŭ. Niahledziačy na pastaŭki amierykanskich uzbrajeńniaŭ, jakija adnavilisia letam, na niekatorych učastkach frontu Rasija pa-raniejšamu maje 10-razovuju pieravahu ŭ artyleryjskaj mocy. A prymianieńnie joju srodkaŭ radyjoelektronnaj baraćby pryviało da taho, što ciapier tolki kala pałovy dronaŭ z bojeprypasami dasiahajuć celaŭ.

Kamandzir artyleryjska-raźviedvalnaha atrada pad Pakroŭskam z pazyŭnym Sifanieska skazaŭ WSJ:

«U ruskich usiaho bolš — ludziej, harmat, snaradaŭ, bojeprypasaŭ. U vyniku nam davodzicca adstupać».

Z-za niedachopu snaradaŭ kamandavańnie zahadała jaho atradu stralać tolki pa statyčnych celach:

«Nam davodzicca čakać, pakul tank spynicca, pierš čym pasprabavać padbić jaho».

Ukraina pasłała ŭ Kurskuju vobłaść niekatoryja z najbolš bajazdolnych padraździaleńniaŭ, i Rasija moža skarystacca pasłableńniem jaje abarony na inšych učastkach frontu, padzialilisia svajoj zaniepakojenaściu z CNN niekalki zachodnich čynoŭnikaŭ.

«Z vajennaha punktu hledžańnia heta ŭražvaje», skazaŭ adzin ź ich pra Kurskuju apieracyju, ale «tudy adpraŭlenyja vielmi daśviedčanyja sałdaty, jakich Ukraina nie moža sabie dazvolić stracić». A ich pierakidańnie ź pieradavoj na rasijskuju terytoryju «daje Rasii mahčymaść skarystacca [kolkasnaj] pieravahaj i prarvać abaronu».

Deficyt sałdat — adno z nastupstvaŭ bujnych strat, paniesienych USU padčas niaŭdałaha letašniaha kontrnastupleńnia, kaža Rob Li, staršy navukovy supracoŭnik jeŭrazijskaj prahramy Instytuta vyvučeńnia źniešniaj palityki. Situacyja pavinna palepšycca da nastupnaha hoda, kali tyja, kaho ciapier pryzyvajuć u ramkach mabilizacyi, projduć padrychtoŭku i zmohuć ustupić u boj. Akramia taho, da kanca hetaha hoda pavinna pavialičycca vytvorčaść bojeprypasaŭ u zachodnich krainach, adznačaje Li.

«Va Ukrainie niedastatkova reziervaŭ. Joj nie chapaje čaściej, kab umacavać front usiudy, dzie nieabchodna».

Kamientary6

  • Ohłu
    16.08.2024
    Chachacha! I iz kurska poprut, i levyj bierieh potieriaju! Zie - na udivlenije diestruktivnyj piersonaž.
  • Uzzkija błazany
    16.08.2024
    Ohłu, i Kijeŭ za try dni voźmuć. Hojda!
  • politziek
    16.08.2024
    pośle słov "Moscow Times" dalšie možno nie čitať...
    no problemy na Vostokie koniečno jesť... no sudiť ob ich masštabach nado točno nie po etoj pomojkie.

Ciapier čytajuć

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury4

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury

Usie naviny →
Usie naviny

Padazravanaja ŭ zamachu na ŭkrainskaha bujnoha biznesmiena ŭ Manaka — ukrainka4

«Viartajsia ŭ svaju krainu». Jak žyvie ŭ Paŭdniovaj Karei chłopiec ź biełaruskimi karaniami10

Biełarus, jakoha padazrajuć u Francyi ŭ špijanažy, pasprabavaŭ patłumačyć, što rabiŭ kala zavoda dronaŭ6

Šviecyja, dzie amal admovilisia ad najaŭnych hrošaj, viartaje ich u paŭsiadzionnaje žyćcio11

Ihar Sierhiejenka prylacieŭ u Iran na pachavańnie ajatały Chamieniei4

Biełaruska ź mižnarodnaj abaronaj u Polščy, jakaja zhubiła dakumienty na Malcie, raskazała, jak zmahła viarnucca dadomu7

Pasažyry aŭtobusa Minsk — Anapa, u jaki trapiŭ dron pad Branskam, raskazali, što adbyvałasia8

Dzieci da dvuch hadoŭ uvohule nie pavinny siadzieć pierad ekranam — vyniki novaha daśledavańnia

Partuhalija ŭ dramatyčnym matčy prajšła Charvatyju z asabistym niaščaściem charvataŭ na 15‑j dadatkovaj chvilinie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury4

Rasijskija prapahandysty vydumali ŭdar drona pa turystyčnym aŭtobusie. Ale ŭ historyi jość zahadkavyja fury

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić