Hramadstva

Na miažy nul mašyn, a vyjechać možna tolki praz tydzień. Što adbyvajecca z vyjezdam z Łatvii ŭ Biełaruś

Užo tydzień na vyjeździe z Łatvii ŭ Biełaruś dziejničaje płatnaja elektronnaja čarha. Padarožniki skardziacca, što ciapier vyjechać z Łatvii ŭ hety bok vielmi składana. Razabralisia, što tam adbyvajecca.

Ujezd u Biełaruś z Łatvii. Fota: gpk.gov.by

Što źmianiłasia?

Pačynajučy z 15 kastryčnika 2025 hoda, kab vyjechać z Łatvii ŭ Biełaruś i Rasiju, treba zahadzia zarehistravacca ŭ elektronnaj čarzie. Zbor składaje — 9,3 jeŭra.

Łatvijski ŭrad tłumačyć novaŭviadzieńnie žadańniem uparadkavać ruch na miažy i skaracić čerhi.

U vyniku fizičnyja čerhi, jakija na łatvijskim kirunku i biez hetaha byli redkaściu, źnikli naohuł. 

Pa stanie na viečar 21 kastryčnika, bližejšaja svabodnaja data na vyjezd z Łatvii ŭ Biełaruś praz adziny dziejny punkt propusku «Paternijeki» (ź biełaruskaha boku «Hryharoŭščyna») — 29 kastryčnika, a 23‑j hadzinie.

Skrynšot: lvrobeza.lv

Dla tych, chto nie hatovy da pierasiačeńnia miažy ŭ načnyja hadziny, situacyja vyhladaje jašče horšaj. Bližejšaje akienca z prajezdam u dzionny čas jość tolki na 3 listapada.

Adnosna svabodna vybirać čas vyjezdu z Łatvii možna pačynajučy z 6 listapada.

Ci možna prajechać raniej, kali na miažy pusta?

Pa padlikach ludziej, jakija časta pierasiakali hetuju miažu, paśla źjaŭleńnia elektronnaj čarhi prapusknaja zdolnaść źniziłasia amal u dva razy.

«Praz hety pierachod amal zaŭsiody prachodziła 80‑100 mašyn u sutki, i ni čarhi pierad łatvijskim šłahbaumam, ni asablivaj taŭchaniny na samoj miažy na vyjezd z Łatvii nie było. Zaraz kolkaść rehistracyjnych słotaŭ na sutki — 55. Tak što było pusta, a ciapier, viadoma ž, stanie jašče bolš pusta!» — piša adzin z karystalnikaŭ admysłovaha čata ŭ telehramie.

Skrynšot: belgranica/ Telegram

Pry hetym, pavodle infarmacyi na sajcie biełaruskaha Pamiežnaha kamiteta, prapusknaja zdolnaść punkta «Hryharoŭščyna» składaje 300 lehkavych aŭto ŭ sutki ŭ adnym kirunku.

Situacyju, jakaja skłałasia, niekatoryja padarožniki ŭ čatach nazyvajuć faktyčnym zakryćciom miažy Łatvijaj. Inšyja pahadžajucca, što novaŭviadzieńni z elektronnaj čarhoj zroblenyja dla taho, kab nichto nie jeździŭ.

Inšych varyjantaŭ, jak zahadzia zapisacca ŭ elektronnaj čarzie za 9,3 jeŭra i pryjechać u abaznačany čas na miažu, niama.

«Telefanavaŭ ciapier im, pytaŭsia: što kali niama volnaha času na kankretnuju datu, ci možna pryjechać na miažu i dačakacca volnaha akna? Adkazali: vas nie zapuściać, a ŭjezd dazvolać na padstavie svabodnaj daty i času na sajcie», — dzielicca dośviedam udzielnik pryhraničnaha čata.

Šmat abmierkavańniaŭ hetaj temie pryśviečana ŭ fejsbuku. 

Niekatoryja ludzi, jakija dniami prajazdžali praź miažu, raspaviadajuć, što pryjazdžali za 1,5‑2 hadziny da naznačanaha času i ich zapuskali raniej, bo mašyn na miažy nie było. 

Skrynšot: «Hranica PATIERNIJEKI — HRIHOROVŜINA» / Facebook

«Tydzień tamu kupiła elektronnuju čarhu. Siońnia, 17 kastryčnika, u mianie byŭ čas 11:00. Padjechała da šłahbauma ŭ 9:40. I pakolki nie było mašyn na miažy, mianie prapuścili ŭ hety čas. Usio vielmi chutka. Na biełaruskim baku taksama nie zatrymali. Usio ŭ zvyčajnym režymie», — padzialiłasia padarožnica.

Ale naŭmysna pryjazdžać za niekalki hadzin da zabraniravanaha času nie varta, bo nie ŭsie pahraničniki hatovyja prapuścić mašynu raniej, navat z ulikam pustoj hranicy.

«Zarehistravalisia na 20:10 (pieršy volny čas jaki byŭ), a prybyli na miažu a 14:30 (prypłyli na paromie sa Šviecyi ranicaj i adrazu nakiravalisia na miažu). Nakiravalisia adrazu da pasta, kab daviedacca što dy jak. Miaža była pustaja, nivodnaj mašyny. Pamiežniki skazali: čakajcie i sprabujcie a 18‑j viečara, a pakul čakajcie na parkoŭcy sprava ad pasta. A 18‑j padjechali znoŭ, pamiežniki źmianilisia i skazali čakajcie sms. U vyniku sms pryjšło za 20 chvilin, to bok a 19:50», — padzialiłasia infarmacyjaj padarožnica, jaka jechała 15 kastryčnika.

Skrynšot: «Hranica PATIERNIJEKI — HRIHOROVŜINA» / Facebook

Kamientary

Ciapier čytajuć

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Usie naviny →
Usie naviny

Zabojca ź Minska padpisaŭ kantrakt prosta ŭ rasijskaj kałonii. Pavajavać da pałonu atrymałasia dva dni2

Što tannaja nafta pryniasie Biełarusi?6

20‑hadovy minčuk advažna i pierpiendykularna vyjechaŭ pierad tramvajem4

Homielskaha pradprymalnika pryznali darmajedam, kali jon kvartał spracavaŭ biez prybytku6

«Ja paprasiła svaju siastru razdrukavać fotazdymki z majho akaŭnta i prysłać mnie ŭ kałoniju». Łarysa Ščyrakova raskazvaje pra fotasiesii ŭ etnastyli1

U Biełarusi zapracavaŭ miedpartał. Zaraz źviestki svajoj miedycynskaj karty možna prahladać anłajn7

Śpiłbierh vypuskaje «Dzień vykryćcia» — novy film pra inšapłanietnikaŭ4

Jak u Amierycy. U Babrujsku handlovy centr adčyniali z pompaj, pierarazańniem čyrvonaj stužki i šturmam dźviarej7

U Vieniesuele ŭ vyniku ziemlatrusu — bolš za 200 zahinułych, tysiačy ludziej ličacca źnikłymi bieź viestak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić