Čynoŭniki prakamientavali našumiełuju navinu pra balnicu ŭ Homielskaj vobłaści. Kažuć, što nie zakryli — prosta pieranieśli na 30 km
Prapahandysty kinulisia abviarhać infarmacyju pra toje, što ŭ Homielskaj vobłaści cicha zakryli balnicu, nazvaŭšy heta rearhanizacyjaj.

Videa z kadrami častkova zakinutaj terytoryi Śviaciłavickaj učastkovaj balnicy ŭ Vietkaŭskim rajonie zaŭvažyŭ «Fłahštok».
Pad rolikam źjaviłasia mnostva kamientaroŭ: ludzi vykazali žal z nahody taho, što budynak niekali papularnaj miedustanovy apuścieŭ, i abureńnie, što «ŭsio razvalili».

Raniej čynoŭniki zajaŭlali, što ŭstanovu Śviaciłavickuju ŭčastkovuju balnicu zachavajuć.
«Śviaciłavickaja balnica budzie isnavać. I ŭzrovień miedycynskaj dapamohi zachavajecca tut na raniejšym uzroŭni. Heta datyčycca i reabilitacyjnaha adździaleńnia, pasłuhi jakoha ceniać daloka za miežami Vietkaŭskaha rajona, i łožkaŭ siastrynskaha dohladu, zapatrabavanaść jakich vielmi vysokaja, i terapieŭtyčnaha adździaleńnia, dzie možna atrymać pieršuju dapamohu», — kazaŭ eks-kiraŭnik abłasnoha ŭpraŭleńnia achovy zdaroŭja, deputat parłamienta Mikałaj Vasilkoŭ.
Ciapier ža, pa słovach miascovych žycharoŭ, adzinaje, što zastałosia ŭ Śviaciłavickaj balnicy — heta adździaleńnie siastrynskaha dohladu, «i toje, kažuć, tolki da kanca hoda», pisaŭ «Fłahštok».
«Ź likvidacyjaj balnicy vioska Śviaciłavičy, jakoj byŭ prysvojeny status ahraharadka, pieražyvaje svajo druhoje pamirańnie — paśla pieršaha, praz čarnobylskuju katastrofu», padsumavała vydańnie.
Prapahandysty pajechali na miesca «raźviejvać fejki».
«Tak, miedustanova vyhladaje ścipła, ale ŭ tym, što tut pa-raniejšamu praciahvajuć akazvać mieddapamohu nasielnictvu, sumnievaŭ niama», — piša «Sielskaja hazieta».

A adździaleńnie reabilitacyi, jakoje «ličyłasia adnym z najlepšych u vobłaści» nie zakrytaje, a pieraniesiena za 30 km, kažuć čynoŭniki.
— Mižrajonnaje adździaleńnie rańniaj miedycynskaj reabilitacyi, jakoje raniej znachodziłasia tut, nie zakrytaje, a z 1 studzienia 2025 hoda pieraniesiena na płoščy strukturnaha padraździaleńnia «rajonnaja balnica» ŭ horadzie Vietka, — kamientuje hałoŭny doktar Vietkaŭskaj CRB Kryścina Bondarava. — Pry hetym jaho łožkavy fond pavialičany da 30 łožkaŭ, płanujecca dalejšaje pašyreńnie. Umovy dla pacyjentaŭ tolki palepšylisia: im nie pryjdziecca jechać u Śviaciłavičy, što ŭskładniaje łahistyku dla ludziej ź inšych rajonaŭ.
Jak heta adabjecca na vioscy Śviaciłavičy, a taksama pra čutki ab niadoŭhim isnavańni tam adździaleńnia siastrynskaha dohladu, prapahandysty ničoha nie napisali.
Kamientary