Kachańnie i seks2222

Ivan Kraŭcoŭ napisaŭ navukovy artykuł pra kachańnie, u jakim padzialiŭsia ŭłasnym dośviedam

Sakratar Kaardynacyjnaj rady parazvažaŭ pra ramantyčnyja adnosiny.

Ivan Kraŭcoŭ

Ivan razvažaje ab tym, čamu sučasnyja ramantyčnyja adnosiny časta pieražyvajucca jak rasčaravańnie i strata. Jon śćviardžaje, što pad «kachańniem» niaredka razumiejecca nie realnaja suviaź pamiž dvuma ludźmi, a sistema čakańniaŭ i prajekcyj, sfarmavanych minułym vopytam — pierš za ŭsio siamiejnym i dziciačym.

A z dapamohaj partniora ludzi časta sprabujuć zakryć niejkija «dzirki» ŭ svaim žyćci — jak pryniata kazać, «stać adzinym cełym». Mienavita ž na hetym pabudavana kancepcyja «pałavinak».

Kraŭcoŭ pryznajecca, što časta ŭ adnosinach kapijavaŭ madel svajoj siamji: «Sutnaść adnosin majho baćki i majoj maci zaklučałasia ŭ tym, što baćka lapiŭ jaje pa padabienstvie svajho Inšaha, padładžvaŭ pad svajo padabienstva i patrabavaŭ padparadkavańnia. Adkul u jaho ŭziaŭsia hety Inšy — pytańnie asobnaje. Ale pry takim pieranosie ŭ mianie ŭźnikała idealizacyja mierkavanaha partniora jak dobraha materyjału dla pracy i adnačasova žadańnie padoŭžyć žyćcio ŭłasnaha baćki, tamu što ja sam lublu jaho, simvalična praciahvaju jaho jak haranta Inšaha i sprabuju padzialić z kimści hetuju nošu, hety ciažar».

Takija adnosiny zakančvalisia rasčaravańniem, bo ŭ niejki momant Ivan razumieŭ, što žyvie nie svajo žyćcio.

Byli ŭ jaho i žančyny, jakija nie padparadkoŭvalisia praviłam toj hulni: «Takija partniorki pačynali ŭsprymacca jak tyja, jakija vałodajuć viedami pra mianie, pra toje, čaho ja chaču, jak nośbity funkcyi Inšaha, jak tyja, chto napaŭniaje majo žyćcio sensam i robić mianie žyvym. Ale praŭda zaklučajecca ŭ tym, što heta było ŭsiaho tolki lusterka».

Časam Ivan pačynaŭ pakutavać dla taho, kab partnior viarnuŭsia i źviarnuŭ uvahu, ci sprabavaŭ zasłužyć uchvału: «Heta całkam adpaviadała maim adnosinam z baćkam. Ale i tut pieranos razburaŭsia davoli chutka, tamu što jaho realizacyja praduhledžvała, pa sutnaści, ramantyčnyja adnosiny z samim saboj».

Hałoŭnaje pytańnie, jakoje zadaje Kraŭcoŭ u tekście — ci hatovyja my da adnosin, u jakich nichto nie budzie ratavać. Jaho hipoteza, zasnavanaja na ŭłasnym dośviedzie, składajecca ŭ tym, što takija adnosiny mahčymyja, kali ŭ ich niama čakańniaŭ i patrabavańniaŭ ad inšaha.

Ivan raspaviadaje, što ŭ jaho byli takija adnosiny: «Nam było prosta zručna razam, dobra. My padarožničali, i ŭ kožnaha było svajo žyćcio, svaje płany. I što cikava, heta pracavała davoli doŭha».

Mužčyna ličyŭ heta bolš siabroŭstvam, čym ramantyčnymi adnosinami. I ŭsio roŭna maryŭ pra kachańnie, sutnaść jakoha — jakraz toj samy pieranos, apisany ŭ knihach. Ciapier ža jon zrazumieŭ, što nasamreč chacieŭ znoŭ i znoŭ prajhravać svaju dziciačuju infantylnuju situacyju.

Jon upeŭnieny, što kančatkova pazbavicca ad pieranosaŭ u ludziej nie atrymajecca, ale možna abyścisia biez čakańniaŭ taho, što partnior pavinien zabiaśpiečvać ci ratavać.

«I tolki tady źjaŭlajecca šaniec, zastajučysia čałaviekam ź niedachopam, ubačyć realnaha inšaha — taho, chto nikoli nie supadzie z našymi čakańniami i nie zakryje naš niedachop, ale pry hetym pašyryć prastoru našaha žyćcia, a nie zvuzić jaho fakusiroŭkaj na sabie. Nie pieratvaryć adnosiny ŭ paŭtareńnie ŭžo pražytaha, a dadaść niešta novaje — prosta pobač», — piša sakratar Kaardynacyjnaj rady.

Kamientary22

  • PhD
    08.02.2026
    Navukovy? Heta niejkaja ironija?
  • Filipp
    08.02.2026
    Žadaju naładzić svajo ŭłasnaje žyćcio Ivan i nažyć šmat dzietak.
  • Ohoniek
    08.02.2026
    Kłoun i jesť kłoun

Ciapier čytajuć

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy12

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy

Usie naviny →
Usie naviny

Dziaržkanały poŭniacca abvinavačvańniami na adras Ukrainy. Nivodzin dziaržkanał nie apublikavaŭ kamientary ŭkraincaŭ. Reakcyi Łukašenki dahetul niama30

Ukrainski ambudsmien paśla trahiedyi ŭ Branskaj vobłaści źviazaŭsia ź Biełaruśsiu5

Apublikavali novy rejtynh najbolš papularnych historyka-architekturnych pomnikaŭ Biełarusi5

Paciarpiełych u Branskaj vobłaści pieraviazuć u Biełaruś1

RNBA Ukrainy: Pravakacyja nikčemnaja i maje ŭsie prykmiety skaardynavanaj apieracyi bieź jakich-niebudź faktyčnych dokazaŭ14

U Breście pastavili skulpturu «Ściah nad rejchstaham» FOTAFAKT22

Źjaviŭsia poŭny tekst mierkavanaha amierykanska-iranskaha miemaranduma ab spynieńni vajny ŭ Iranie5

Piaskoŭ raskazaŭ pra adkaz Rasii paśla ŭdaru pa biełaruskim aŭtobusie pad Branskam15

Cichanoŭskaja: Izalujučy dyktataraŭ, my pavinny inviestavać u ludziej i ich jeŭrapiejskija pamknieńni7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy12

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić