Mierkavańni1515

Łukašenka pavodzić siabie ŭ «makdonaldsie» jak u savieckaj stałoŭcy. I dumaje, što heta kruta

Prahladzieŭ videa z naviedvańniem Łukašenkam eks-makdonaldsa i, jak zvyčajna ŭ takich vypadkach, nie zrazumieŭ, navošta heta kamu treba. Vidavočna heta zadumvałasia jak rekłama ci to Łukašenki jak sučasnaha i prahresiŭnaha lidara, ci to Mak.baja jak supierskaj sietki charčavańnia, ci to ŭvohule ŭsioj biełaruskaj sistemy. U vyniku ž prynamsi što da Łukašenki vychodzić chutčej antyrekłama, piša ŭ fejsbuku historyk Alaksandr Paškievič. 

Nijakaj prahresiŭnaściu navat nie pachnie — prosta chodzić stary marudlivy dzied pa pustym, śpiecyjalna dla jaho zakrytym na śpiecabsłuhoŭvańnie restaranie, sam prahramny pryncyp isnavańnia jakoha — niezvyčajnyja ruchavaść i dynamizm.

Absalutna inšarodnaje jon tut cieła, navat absłuhoŭvajecca nie choć by dziela pakazuchi kala stojki, a samim hałoŭnym kucharam kala stolika — poŭnaja nieadpaviednaść pryncypam ustanovy. U atačeńni šmatlikaj čeladzi, jakaja taksama za svaimi stolikami siadzić, ź jaho vačej nie zvodziačy i litaralna ŭ rot zazirajučy. I, viadoma, ź niaźmiennym Umkam na stoliku — jak ty bieź jaho kudy pojdzieš.

Pry hetym sam čas ad času adpuskaje repliki, ź jakich vynikaje, što naviedvańnie nie tolki takich ustanoŭ, ale lubych restaracyj uvohule — sprava, kaniešnie, nie padsudnaja, ale hrachoŭnaja. Vy, maŭlaŭ, nie padumajcie, što ja niejki tam chadok pa restaranach — ni ŭ jakim razie. Tut atruta, chaj sabie na 96% biełaruskaha vyrabu, i kałoryj šmat — choć i smačna. Sam amal ničoha i nie jeŭ, usio prapahandystam razdaŭ. Nu, zrazumieła, što słaby zdaroŭjem, ale navošta ŭvohule ŭvieś hety harod haradzić, kali nie možaš chacia b na publiku rolu hodna syhrać?

Scenka kala terminała dla zakazaŭ — heta ŭvohule niešta. Łukašenku pradajuć jak nievierahodnaje techničnaje dasiahnieńnie toje, što ŭ pryncypie dla ŭstanoŭ padobnaha kštałtu ŭžo daŭno zvyčajnaja źjava. I tłumačać na palcach zusim elemientarnyja rečy. A jon kakietničaje — maŭlaŭ, hrošaj z saboj nie prychapiŭ, chaj Snapkoŭ płacić. Vidać, hety žart jamu samomu zdajecca vielmi daścipnym, jaki nabližaje niejak da naroda i vyklikaje simpatyju. Ale ž u realnaści jakraz naadvarot, — padkreślivajecca, što čałaviek žyvie ŭ inšym, paralelnym śviecie, u jakim sam jon ni za što asabista nie płacić, dy, mabyć, i kartki pry sabie nie nosić, kali ŭvohule jaje maje — bo navošta?

Karaciej, taki natužny pijar, ad jakoha i sam Łukašenka naŭrad ci atrymlivaje zadavalnieńnie, i jaki nieviadoma na jakuju aŭdytoryju raźličany.

Prychilnikam Łukašenki heta nie treba — jany jaho lubiać i buduć lubić zusim za inšaje. Praciŭnikaŭ nijakimi ciełaruchami na svoj bok nie pieraciahnieš. A dla taho, kab skaryć takimi pijar-akcyjami sercy «niejtrałaŭ», treba ŭ ich vyhladać naturalna i harmanična.

Łukašenka ž, naadvarot, vyhladaje vykapniem, jaki navat u hetaj pa typu sučasnaj ustanovie ŭvieś čas apieluje da savieckaha dośviedu jak da niečaha pieradavoha. I sam siabie pavodzić u «makdonaldsie» jak u savieckaj stałoŭcy. Ščyra dumajučy, vidać, što heta kruta i «pa-narodnamu». Ale ŭ vačach patencyjnych klijentaŭ Mak.baja naŭrad ci heta tak vyhladaje.

Kamientary15

  • Nu-nu
    09.03.2026
    Značna lahičniej usio heta tłumačycca kali zychodzić z taho, što ŭ łukašonki – niešta surjoznaje i medyčnaje z hałavoj i što hetaje niešta prahresuje. Asabista mnie hetaja fihnia nahadała pavodziny čałavieka z demencyjaj na pačatkovych stadyjach. Na pačatkovych stadyjach jon jašče nie skaciŭsia kab myčać, nie paznavać svajakoŭ i h.d., zatoje ŭžo adčabučvaje jaŭna niezdarovuju nielahičnuju fihniu. Naprykład,vyrašaje raptam pajści ŭ biblijateku (u jakuju nie chadziŭ hadami) abo pajechać hramadzkim transpartam na procilehły kaniec horadu. Chto bačyŭ, toj zrazumieje.
  • Viktorija
    09.03.2026
    Hłavnoje dostižienije biełorusskoj ekonomiki — Łukašienko smoh pozvoliť siebie burhier...
  • Pariłka
    09.03.2026
    Plitka na stienach napominajet priedbańnik, niechvatajet vienikov i šajek

Ciapier čytajuć

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy12

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy

Usie naviny →
Usie naviny

Dziaržkanały poŭniacca abvinavačvańniami na adras Ukrainy. Nivodzin dziaržkanał nie apublikavaŭ kamientary ŭkraincaŭ. Reakcyi Łukašenki dahetul niama30

Ukrainski ambudsmien paśla trahiedyi ŭ Branskaj vobłaści źviazaŭsia ź Biełaruśsiu5

Apublikavali novy rejtynh najbolš papularnych historyka-architekturnych pomnikaŭ Biełarusi5

Paciarpiełych u Branskaj vobłaści pieraviazuć u Biełaruś1

RNBA Ukrainy: Pravakacyja nikčemnaja i maje ŭsie prykmiety skaardynavanaj apieracyi bieź jakich-niebudź faktyčnych dokazaŭ14

U Breście pastavili skulpturu «Ściah nad rejchstaham» FOTAFAKT22

Źjaviŭsia poŭny tekst mierkavanaha amierykanska-iranskaha miemaranduma ab spynieńni vajny ŭ Iranie5

Piaskoŭ raskazaŭ pra adkaz Rasii paśla ŭdaru pa biełaruskim aŭtobusie pad Branskam15

Cichanoŭskaja: Izalujučy dyktataraŭ, my pavinny inviestavać u ludziej i ich jeŭrapiejskija pamknieńni7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy12

Łukašenka zahadaŭ zabaranić arhanizavanyja pajezdki dziaciej za miažu biez dazvołu dziaržavy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić