Zdareńni11

Upaŭ na vačach pieršakłaśnikaŭ — novyja padrabiaznaści padzieńnia motadeltapłana

Učora ŭdzień, 14 krasavika, pobač z muziejem u Stročycach raźbiŭsia motadeltapłan. U vyniku krušeńnia zahinuli piłot Rusłan Ivanoŭ i jaho 26‑hadovaja pasažyrka. Śviedkami trahiedyi stali pieršakłaśniki adnoj ź minskich škoł, jakija pryjechali ŭ toj dzień u muziej etnahrafii na ekskursiju. Pra heta žurnalistu Onlíner raspavioŭ baćka adnaho sa školnikaŭ.

— Učora majo dzicia było na ekskursii ŭ etnahrafičnym muziei ŭ Stročycach. Jak ja zrazumieŭ, tudy pavieźli žadajučych z usioj paraleli. Kali my išli ź dziciom dadomu, jon pačaŭ raspaviadać, što padčas ekskursii bačyŭ, jak uźlataŭ, a potym padaŭ deltapłan, jak paśla pryjechali chutkija. Spačatku ja padumaŭ, što dzicia prosta pierakazvaje niejki siužet z hulni, ale viečaram, pačytaŭšy naviny, zrazumieŭ, što dzieci bačyli ŭsio ŭ realnaści.

Nastaŭnica, jakaja supravadžała dziaciej padčas ekskursii, udakładniła, što ŭ pajezdcy byli nie tolki pieršakłaśniki, ale i vučni druhich kłasaŭ.

— My stajali kala viaskovaj škoły, kali ŭźlacieŭ motadeltapłan. Dzieci, naturalna, stali sačyć za palotam. Litaralna praź siekund dvaccać jon staŭ rezka źnižacca. Było zrazumieła, što jon padaje. My znachodzilisia dosyć daloka ad taho miesca, tamu tolki čuli huk udaru aparata ab ziamlu. My prabyli na ekskursii jašče chvilin dvaccać i źjechali. Bačyli tolki, jak da taho miesca imčalisia chutkija i ratavalniki. Žachliva, viadoma, uśviedamlać, što ty staŭ śviedkam takoj trahiedyi…

Aerakłub «Avija-Miensk» raźmieščany ŭ ahraharadku Aziarco na terytoryi Biełaruskaha dziaržaŭnaha muzieja narodnaj architektury i pobytu. Jaho ŭźlotna-pasadačnaja pałasa znachodzicca trochi ŭ baku ad ekskursijnych maršrutaŭ.

— Učora ŭ nas było 13 ekskursijnych hrup, — raspaviali ŭ muziei. — U hrupach zvyčajna byvaje ad 12 da 25 dziaciej. Učora ja nie pracavała, ale dakładna viedaju, što ekskursijnyja maršruty nie prachodzili blizka da miesca padzieńnia — kala młyna.

— My nie zmahli dazvanicca da zasnavalnika aerakłuba Dźmitryja Matkoŭskaha — abodva jaho numary niedastupnyja z samaj ranicy. Nie padkažacie, što z palotami zaraz? — spytali karespandenty.

— Usio, što nam viadoma, — heta toje, što paloty prypynienyja na niavyznačany termin.

Motadeltapłan raźbiŭsia ŭ rajonie 15 hadzin u kancy ŭźlotna-pasadačnaj pałasy, niepadalok ad młyna. U vyniku padzieńnia zahinuli piłot Rusłan Ivanoŭ i jaho 26‑hadovaja pasažyrka.

Kamientary1

  • Ajriš
    28.04.2026
    Nadiejuś nie tiech žie, kotorym pro Chatyń rasskazyvali

Ciapier čytajuć

Ispanija stała čempijonam śvietu pa futbole, zabiŭšy adziny hoł, choć hulnia išła ŭ adny varoty

Ispanija stała čempijonam śvietu pa futbole, zabiŭšy adziny hoł, choć hulnia išła ŭ adny varoty

Usie naviny →
Usie naviny

U 100 hadoŭ pamierła dačka žančyny, jakaja nibyta vyšyła arnamient dla ściaha BSSR. A baćka jaje zahinuŭ padčas stalinskich represij2

Śviatłana Cichanoŭskaja naviedała fest Tutaka FOTY2

Dym ad źniščanaha składu Wildberries pad Maskvoj raściahnuŭsia na 250 kiłamietraŭ7

U Škłoŭskim rajonie patanuŭ 11‑hadovy chłopčyk

Kiraŭnik frakcyi CHDS/CHSS u Bundestahu pajšoŭ u adstaŭku, bo zavioŭ dzicia praz surahatnaje maciarynstva9

Biełarusy stali haściami na šou Urhanta13

Kruty: Rabotniki z Uźbiekistana zavoziacca ŭ Biełaruś pad inviestprajekty8

Prezident Vienhryi padpisaŭ źmieny ŭ Kanstytucyju, jakija spyniajuć jaho paŭnamoctvy1

Znajšli źnikłaha ŭ Katałonii biełarusa Hienadzia Smalaka

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ispanija stała čempijonam śvietu pa futbole, zabiŭšy adziny hoł, choć hulnia išła ŭ adny varoty

Ispanija stała čempijonam śvietu pa futbole, zabiŭšy adziny hoł, choć hulnia išła ŭ adny varoty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić