Śviet44

Tysiačy supracoŭnikaŭ SpaceX stanuć miljanierami paśla IPO

Bolš za 4 tys. supracoŭnikaŭ SpaceX mohuć stać miljanierami, a kala 400 čałaviek atrymajuć bolš za $100 młn.

Fota: Spencer Platt/Getty Images

Rekordnaje IPO (pieršasnaje raźmiaščeńnie akcyj) kampanii pryciahnuła miljardy dalaraŭ, zrabiŭšy Maska pieršym u historyi tryljanieram. Bolš za 4 tys. supracoŭnikaŭ SpaceX mohuć stać miljanierami, a kala 400 čałaviek atrymajuć bolš za $100 młn, paviedamiła The New York Times (NYT) sa spasyłkaj na danyja inviestycyjnaj płatformy Hill.com.

«U bolšaści vypadkaŭ IPO zvyčajna vy ŭbačycie, što zasnavalniki stanoviacca miljarderami. Niezvyčajna, što na hetym parozie [bahaćcia bolš za $100 młn] 400 čałaviek. Heta śviedčyć pra vielizarnaje bahaćcie, jakoje tut stvarajecca», — skazaŭ zasnavalnik i vykanaŭčy dyrektar Hill.com Endru Bensan.

Jak piša NYT, siarod byłych supracoŭnikaŭ SpaceX adnym z tych, chto vyjhraŭ ad IPO, staŭ 42‑hadovy Hevin Pieci, jaki pryjšoŭ u kampaniju ŭ 2012 hodzie inžynieram z zarobkam $80 tys. na hod i niekalkimi tysiačami akcyj pa $13,80 za štuku.

Hadami jon atrymlivaŭ bonusy akcyjami i zachavaŭ ich asnoŭnuju častku — ciapier u jaho bolš za 50 tys. akcyj, što robić jaho miljanieram.

«Heta raźmiaščeńnie akcyj — IPO Coca-Cola abo Google majho času — padzieja, jakaja źmianiaje žyćcio i prynosić bahaćcie, padobnaje da vyjhryšu ŭ łatareju. Mnie tak pašancavała, što ja ŭ heta ŭklučyŭsia», — raskazaŭ Pieci.

Pry hetym, adznačaje hazieta, niekatoryja supracoŭniki nie vieryli, što SpaceX kali-niebudź stanie publičnaj kampanijaj i rana pradavali akcyi. Siarod supracoŭnikaŭ navat chadzili čutki, što chtości ź pieršych rabotnikaŭ kampanii abmianiaŭ ich na padarunkavyja karty restaranaŭ nakštałt Chili's i ciapier mocna škadujuć.

Kamientary4

  • I
    13.06.2026
    A sotrudniki roskosmosa kak byli łaptiami tak imi i ostanutsia.
  • ja radziłsia v dzierevnie
    13.06.2026
    Paka panty. Jeśli Iłan budziet vlivać dzieńchi, to akcyi budut raści. Tesła topčycca na mieście. Cipier novyj mylnyj puzyr. Łučše vkładyvajceś v arabskije kurorty.
  • prichvatizatory
    14.06.2026
    monietarizirovali prichvatizirovannyje tiechnołohii NASA, k kotoryje vbuchali trilliony dienieh nałohopłatilŝikov. Tut nie "sozdajetsia bohatstvo", tut ono razvorvyvajetsia

Ciapier čytajuć

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Usie naviny →
Usie naviny

Što tannaja nafta pryniasie Biełarusi?6

20‑hadovy minčuk advažna i pierpiendykularna vyjechaŭ pierad tramvajem4

Homielskaha pradprymalnika pryznali darmajedam, kali jon kvartał spracavaŭ biez prybytku6

«Ja paprasiła svaju siastru razdrukavać fotazdymki z majho akaŭnta i prysłać mnie ŭ kałoniju». Łarysa Ščyrakova raskazvaje pra fotasiesii ŭ etnastyli1

U Biełarusi zapracavaŭ miedpartał. Zaraz źviestki svajoj miedycynskaj karty možna prahladać anłajn7

Śpiłbierh vypuskaje «Dzień vykryćcia» — novy film pra inšapłanietnikaŭ4

Jak u Amierycy. U Babrujsku handlovy centr adčyniali z pompaj, pierarazańniem čyrvonaj stužki i šturmam dźviarej7

U Vieniesuele ŭ vyniku ziemlatrusu — bolš za 200 zahinułych, tysiačy ludziej ličacca źnikłymi bieź viestak1

Tulskaja vobłaść padvierhłasia atacy dronaŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie14

«My dajom Štatam toje, što jany chočuć». Rasijski kanał apublikavaŭ videa, jakoje nazyvajuć zapisam Ryžankova schavanaj kamieraj u mašynie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić