U Małym Sitnie asabliva jasna razumieješ, čamu Łukašenka prosić padtrymki ŭ ženščyn. Sprava nia ŭ tym, što žančyny składajuć bolšaść nasielnictva Biełarusi. I navat nia ŭ tym, što ŭ asnoŭnym jany hałasujuć za taho, pavodle vyznačeńnia papularnaj savieckaj piesieńki, sapraŭdnaha mužčynu, jaki hulaje ŭ chakiej. Reč u tym, što ŭłasna mužčyny ŭ nas u krainie – užo daŭno vializny deficyt.
U Małym Sitnie asabliva jasna razumieješ, čamu Łukašenka prosić padtrymki ŭ ženščyn. Sprava nia ŭ tym, što žančyny składajuć bolšaść nasielnictva Biełarusi. I navat nia ŭ tym, što ŭ asnoŭnym jany hałasujuć za taho, pavodle vyznačeńnia papularnaj savieckaj piesieńki, sapraŭdnaha mužčynu, jaki hulaje ŭ chakiej. Reč u tym, što ŭłasna mužčyny ŭ nas u krainie – užo daŭno vializny deficyt.
Zdavałasia b, dzie jašče šukać u Biełarusi «mužoŭ mocnych», jak nie na radzimie Ŭsiasłava Čaradzieja, Andreja Połackaha j Francyska Skaryny, u vioscy, lasnym dy aziornym krai palaŭničych, rybałovaŭ i zmaharoŭ za volu? Kali ŭžo nia rycaraŭ ci džentelmenaŭ – dyk chacia b prosta narmalovych mužykoŭ?
Ale na sicienskich mužykoŭ hladzieć škada. Što j kazać, kali navat u poŭnych siemjach tut žonka piša zajavu na alimenty, kab spahnać z mužavaha zarobku z dapamohaj učastkovaha prynamsi niejkuju sumu?.. Kali iści na vybary suprać staršyni sielsavietu ŭ Sitnie (darečy, taksama žančyny) pahadzilisia adny žančyny? Kali z pjankami, złoŭžyvańniami j kradziažom lesu ŭ pramhasie zmahajecca chiba što vypusknica vučelni majstryca Viktoryja Viktaraŭna (mužčyny z takoj pracy prosta źbiahajuć)? Kali navat u TBM dy MF tut zapisvajucca dziaŭčaty, a chłopcy saramliva adniekvajucca: «Ja ŭ palityku nia lezu»?
Peŭna, tolki hieny Eŭfrasińni dy Zinaidy Tusnałobavaj-Marčanki, što ŭ apošniuju vajnu vyniesła z pola boju sotni paranienych, a sama zastałasia biaz ruk i noh, ratujuć Połaččynu... Dy ci jaje adnu? «Hrubaja mužčynskaja praŭda» zaklučajecca ŭ tym, što žančyny vymušanyja pracavać na estakadzie, uzvorvać paletki, kałoć drovy, brać na siabie ŭsiu adkaznaść za siamju j los cełych viosak. I, jak toj kazaŭ, ani tabie śloz, ani santymentaŭ.
Uzhadvaju razmovu z adnym baŭharynam, jaki pryjaždžaŭ siudy dziela abmienu dośviedam u spravie «aksamitnych revalucyjaŭ» – u svoj čas jon byŭ aktyŭnym udzielnikam vuličnych vystupaŭ, što zrynuli spačatku kamunistaŭ, a zatym i ichnich spadkajemcaŭ – sacyjalistaŭ. «Prahladaŭ zapisy ŭsich vašych apošnich demanstracyjaŭ, – kazaŭ mnie jon, – i ničoha nie razumieju. Čamu ŭ vas napieradzie zaŭsiody iduć dzieci? U nas studentaŭ, a tym bolš školnikaŭ zapichvali pahłybiej u kalonu – tut ža sprava surjoznaja. Toje samaje ŭ hruzinaŭ, azerbajdžancaŭ, serbaŭ... Uvohule, dzie vašyja mužyki?
I praŭda: uvohule, dzie našyja mužyki?
Mužčynskija ŭčynki ŭ siońniašniaj Biełarusi – źjava nastolki redkaja, što kidajecca ŭ vočy. Voś Alaksandar Kazulin haładuje bolš za miesiac. Voś Alaksandar Milinkievič, zapisany ŭ incyjatyŭnyja hrupy bolš jak 200 apzycyjnych kandydataŭ, jeździć pa ŭsioj krainie j dobrasumlenna źbiraje podpisy. Voś Miron uzdymaje čarhovy bieł-čyrvona-bieły ściah pa-nad Viciebskam. Maładafrontaŭcy, u jakich pierasadžali ŭsich lideraŭ, pad pahrozaj 193 artykułu Kryminalnaha kodeksu praciahvajuć akcyi pratestu j vychodziać na płošču.
Biełaruś kraina chryścijanskaja, i tamu patryjarchalnaja. Mužčyna – karmilec i abaronca, apiryšča siamji j lider hramadztva. Kali ciapierašnija mužyki nie adčuvajuć rodnaje ziamli pad nahami j Hospada Boha pa-nad saboj, śpivajucca, hublajuć volu j honar, pieratvarajucca ŭ meblu va ŭłasnaj chacie – heta razburaje i siamju, i pracu, i nacyju.
Biełarusi nakanavana trymacca na mocnych mužčynach. Bo «žoncy hałava muž» i «kožnamu mužu hałava – Chrystos» (Da Karyncianaŭ 11:3).
Na žančynach Biełarusi nia vyciahnuć. Hory raboty j nietry zaniadbanaha bahaćcia, viaršyni tvorčaści j dalahlady duchu, vulicy j načnyja dachi čakajuć sapraŭdnych biełaruskich mužčynaŭ.
Mužyki! Dosyć śpivacca, łajdačyć i chavacca pa kuchniach. Padjom!
Heta našaja ryzykoŭnaja, ruplivaja, ciažkaja mužčynskaja sprava – nacyjanalnaje abudžeńnie.
-
«Bolšaja častka siadzić sumlenna, ale cicha». Pavieł Vinahradaŭ pra palitviaźniaŭ, čyje proźviščy nieviadomyja
-
Polski dypłamat raskazaŭ, jak Łukašenka ŭmieje «ačaroŭvać surazmoŭcaŭ» i chto robicca jahonymi achviarami
-
«Dyk što vam jašče treba, šanoŭnyja kiraŭniki EHU?» Sieviaryniec zaklikaŭ biełarusizavać univiersitet, pakul nie pozna
Kamientary