Tydzień našaha žyćcia
Šalenstva
Až dzieviać čałaviek zachvareli na šalenstva ŭ vioscy Sarja Drysienskaha rajonu. Ich usich pry kancy traŭnia abo na pačatku červienia pakusali abo sabaka, abo lisa. Hetyja žyvioły ŭžo zdochli. Lekary adšukali trup sabaki i sapraŭdy znajšli ŭ jaho ŭ mazhoch virus šalenstva. Lisy ž abśledavać nie ŭdałosia, jaje trup paśpieŭ užo zhniści. Siarod dzieviaci chvorych vosiem dziaciej u vieku ad 4 da 14 hadoŭ. Adnaviaskoŭcam chutčej stali rabić pryščepki, badziažnyja žyvioły adstrelvajuć, a svojskija — praviarajuć. Šalenstva — niaredki hość u lasnych rajonach krainy, asabliva na Paleśsi i Viciebščynie, adnak vypadkaŭ takoha maštabu daŭno nie čuvać było.
Źmiena lidera ŭ Partyi Svabody
Biełaruskuju palityku ŭstrasaje šalenstva raskołaŭ. Paźniakisty čarhovy raz nastavili dulu paplečnikam, admoviŭšysia ad udziełu ŭ Kanhresie Demakratyčnych Siłaŭ, što źbiarecca 2 lipienia ŭ Pałacy kultury tekstylščykaŭ u Miensku. Dysydent z Abjadnanaj hramadzianskaj partyi Valery Levanieŭski ciešyć uradavuju presu brecham na adras kiraŭnikoŭ liberałaŭ, u tym liku j patencyjnych kandydataŭ u prezydenty. Małady Front rychtujecca da žorstkaj dyskusii klerykałaŭ i śvieckich na budučym Sojmie. Pryjšoŭ u redakcyju i list z Partyi Svabody, u jakim abviaščajecca, što na padpolnym źjeździe ŭ Viciebsku było pryniataje rašeńnie pra adstaŭku S.Vysockaha z kiraŭnika partyi za palitykanstva i dziejnaść, što padryvaje aŭtarytet partyi. Imia novaabranaha lidera partyi nie abviaščajecca, pryvodziacca adno jahonyja inicyjały — siabar ... Abviaščajecca taksama pra pierachod partyi da bolš žorstkaj stratehii nacyjanalna-vyzvolnaj baraćby i ŭzmacnieńnie kanśpiracyi. Udzielniki źjezdu zaklikali «krajoŭcaŭ» i «biełych lehijaneraŭ» da kaardynacyi dziejańniaŭ u supracivie akupantam zaraz, kali «nie pieraškadžajuć ambicyi byłoha kiraŭnika partyi».
Nie — padvojnym standartam
Pryjezdu ŭ Biełaruś «dvojki» eŭraarhanizacyjaŭ čakali ź niepakojem. Uradavyja i rasiejskija ŚMI šmat kazali pra kapitulacyju Eŭropy ŭ biełaruskich spravach na ŭmovach Łukašenki. Hetaha adnak nie adbyłosia. U eŭrastrukturach pieravažyła pazycyja tych, chto ličyć, što Eŭropa nia musić padychodzić da Biełarusi z pazycyi padvojnych standartaŭ. Demakratyčnyja pryncypy adny i dla Biełarusi, i dla luboj inšaj krainy Eŭropy.
41-y palityčny kryminalnik
Ułady ž praciahvali stvarać u krainie «klimat davieru». Statkieviču dali dva hady, Ščukinu — hod umoŭna. Uzbudžanaja kryminalnaja sprava suprać 18-hadovaha Alaksandra Novika, navučenca mienskaha PTV, udzielnika letašniaha Maršu Svabody 17 kastryčnika. Jak tolki chłopcu spoŭniłasia 18 hadoŭ, ź jaho ŭziali padpisku pra niavyjezd. Jon 41-y čałaviek, suprać jakoha za łukašenkaŭskich časoŭ uzbudžajuć palityčna matyvavanuju kryminalnuju spravu. Praz administracyjnyja aryšty j pakarańni pa palityčnych matyvach za apošnija piać hadoŭ prajšli kala 2100 čałaviek. Jašče niamnoha vysiłkaŭ karnaha aparatu, i admarozki pieratvoracca ŭ aŭtarytetaŭ.
Na hetym ža tydni pravaabarončy kamitet «Viasna-96» abnarodavaŭ źviestki pra psychalahičny cisk z boku KHB na žodzinskaha aktyvista TBM Alaksieja Łapickaha i siabroŭku mienskich arhanizacyjaŭ moładzi Aryju Hatalskuju, što źviarnulisia ŭ kamitet pa dapamohu.
Była i adna sudovaja pieramoha pravaabaroncaŭ: Kastryčnicki rajsud admianiŭ pastanovu pra štraf Jaŭhienu Marčuku, jaki skandavaŭ «Svabodu Čyhiru» pad voknami mienskaha haradzkoha sudu pad čas pracesu. Sudździa paličyła, što heta nia matnaja łajanka.
Baranavickuju štab-kvateru BNF (viačorkaŭcaŭ) atakavali tutejšyja limonaŭcy (rasiejskija kamunisty-nacyjanalisty). Zdajecca, Baranavičy — adziny horad Biełarusi, dzie dziejničaje hetaja ekzatyčnaja hrupoŭka.
Drynduški
Skončyŭsia festyval «Biełaruskaja polka» ŭ Čačersku. Šmat u apošnija hady takich pseŭdafalklornych festyvalaŭ prachodzić u Biełarusi — «Pastaŭski harmonik», nacmienšaściaŭ u Horadni. Zamiest kultury finansujuć u nas drynduški.
Z 25 červienia Biełaruskaja čyhunka robić plackartny vahon Miensk-Druja štodzionnym.
Z nastupnaha hodu ŭ krainie zabaroniać vykarystańnie niejodavanaj soli, tolki ciapier u jaje buduć dadavać jodyd kaliju palepšanaj jakaści, sol z dadatkam jakoha možna budzie vykarystoŭvać i dla kanservavańnia. Biełaruś — kraina, dzie ŭ hlebie j pavietry brakuje jodu. A heta vyklikaje chvaroby ščytavicy i vypadki pryrodžanaha kretynizmu.
U vioscy Karnać, što la Śvisłačy, raźbiŭsia miascovy amatar-samalotabudaŭnik, jaki skanstrujavaŭ užo nie adzin latalny aparat i adlataŭ na ich na 10—15 km. Ruchavik zakliniła, i jon upaŭ z vyšyni. Było dzieciuku 38 hadoŭ, pracavaŭ jon aperataram mašynnaha dajeńnia.
Nacbank adbiŭ novuju pamiatnuju manetu, pryśviečanuju Viciebsku.
Znoŭ biady narabili prymarazki — asabliva šmat prymiorzła ŭsiaho na Mastoŭščynie i Miorščynie. Zamarazki ŭ druhoj pałovie červienia zdarajucca ŭ Biełarusi chiba raz na 20 hadoŭ.
28 červienia ŭ marmurovaj zali Pałacu Respubliki adbudziecca respublikanski vypuskny bal dla vydatnikaŭ, školnyja ž viečary prachodziać hetymi dniami. A staryja ludzi i ŭ parkach na bierahach Śvisłačy, i na žytkavickach hłuchich miežach hetymi dniami źbirajuć lipavy ćviet i čabor.
Barys Tumar
Strajkujuć usie
U Drybinskim rajonie adbyŭsia biesprecedentny strajk. Staršynia haspadarki kałhasu «Drybinski» bastavaŭ razam ź sialanami. Staršynia «Drybinskaha» Mikałaj Jurkoŭ skazaŭ: «U mianie i ludziej niama inšaha vyjścia. Ja nie mahu atrymać hrošy za małako, što kałhas pradaŭ dziaržavie. A značyć, nie mahu addać viaskoŭcam ich zarobki. A heta 20 miljonaŭ novych rubloŭ. A ludzi nia mohuć pa-čałaviečy žyć, nia chočuć biaspłatna pracavać. Što rabić nam u hetaj sytuacyi? Dziaržava zabaraniła nam samastojna pradavać svaju pradukcyju. Jana zahadvaje pradavać usio dziaržaŭnym narychtoŭščykam. Značyć, ułady pavinny i adkazvać za toje, što nie vykonvajuć svaich abaviazkaŭ. Naš papieradžalny strajk — heta pratest suprać ciapierašniaha stanovišča, kali my, navat viedajučy što i jak rabić, ničoha zrabić nia možam, nam źviazvajuć ruki šmatlikija zahady i instrukcyi».
Strajk byŭ symbaličnym, ciahnuŭsia usiaho hadzinu. Tolki što razzłavanyja niespraviadlivaściu dajarki «Drybinskaha» vylili biton małaka na ziamlu. Pad čas strajku prajšoŭ karotki mitynh. Strajkoŭcy nie vystaŭlali palityčnych patrabavańniaŭ.
Symon Hłazštejn, Mahiloŭ
Kamientary