Archiŭ

Ludmiła Rubleŭskaja. Knižnyja ludzi

№ 46 (203), 13 — 20 listapada 2000 h.


Ludmiła Rubleŭskaja 

Knižnyja ludzi

 

Samym viadomym u historyi litaratury knižnym handlarom byŭ Hierman Hiese. Achviara “knižnaha kompleksu” i stvaralnik “Knižnaha čałavieka”, što isnuje tolki ŭ vyčytanym i tamu nia maje ŭłasnaha tvaru.

Pry kancy XX stahodździa rasiejski kanceptualny litaratar Alaksiej Ćviatkoŭ stvaryŭ “Zabyvalnika knih”, jaki rasčlaniaje vokładki i śvidruje litary da nervaŭ.

U kniharniu prychodziš zusim ź inšym pačućciom, čym u biblijateku. Chacia i tam, i tam prysutničaje azart palaŭničaha. Sapraŭdny Knižny čałaviek śviata vieryć, što dzieści na pylnych palicach, u samym dalokim kutku chavajecca taja samaja Kniha, jakuju jon šukaje ŭsio žyćcio…

Ale tryjumf biblijatečnaha čytača – heta časovy tryjumf zabojcy. Jon pavinien za adviedzieny biblijatečnymi praviłami termin dastać dušu knihi i nazaŭsiody pryŭłaščyć, vysmaktać sa spresavanych staronak, padobna vampiru, duchoŭnuju enerhiju i viarnuć nazad pustuju abałonku…

Jakaja dla nastupnaha spažyŭca znoŭ napoŭnicca kryvioj – mudraściu… Ci erzacam emocyjaŭ, jakija dazvolać čytaču aščadžać ułasnyja.

U kniharniu prychodzić nie čytač, a pakupnik. Biblijatečny čytač padobny da amatara flirtaŭ, pakupnik – prychilnik šlubu. Kniha, jakuju jon nabudzie, zastaniecca ź im… Ad knih nia tak lohka pazbavicca, navat ad nialubych – vykinuć škada, padaryć užyvanuju niajomka… Biblijatečny čytač moža ryzykavać i brać knihi naŭhad. Pakupnik vybiraje napeŭna. Toje, što patrebna.

Vitryny kniharniaŭ lepš, čym palicy biblijatek, adlustroŭvajuć mentalnaść nacyi. Parady haspadyńkam i historyja chałodnaj zbroi z šykoŭnymi ilustracyjami, upieramiežku abrady čornaj mahii i recepty pravasłaŭnaj kuchni…

Samyja cudoŭnyja kniharni – bukinistyčnyja. A ŭ ich ja najbolš lublu antykvarny adździeł. Časam udajecca znajści knihi, jakija doŭha nie kuplali, i pryznačanaja za ich cana za hety čas zrabiłasia zusim nievialikaj. U hetym taksama vypadak i ryzyka – nieviadoma, što patrapiš nabyć.

Jašče bolšuju kaštoŭnaść, čym tekst, u Staroj Knizie majuć marhinalii, askalopki lusterka epochi. Naprykład, na šmuctytule nabytaha ŭ “Vianku”, u Trajeckim pradmieści, padručnika ahulnaj hieahrafii 1907 hodu štamp aptekarskaj kramy i karavyja zapisy ałoŭkam nia vielmi abaznanaha niekaha, kštałtu “Miefołohija – raźličnaja skazanija”, “Rieleft – nierovnosť ziemli”, “Skompromietirovať – značit – objaśniťsia v lubvi”.

Ź Vilni ja pryviezła tom dadatkaŭ da časopisu “Niva” 1913 hodu vydańnia. Nierazborlivy ekślibrys pryvatnaj biblijateki, pobač –
piačatka pierasoŭnaha fondu Leninhradzkaha Domu mastactvaŭ. U artykule “Darahavizna žyćcia” adznačajecca, što dramaturh Astroŭski za svaje cudoŭnyja tvory atrymlivaŭ pa 25 rubloŭ za arkuš, a sučasny aŭtaru artykuła šarahovy litaraturny rabotnik nia budzie pracavać i za 40 rubloŭ za arkuš…

A sučasnyja biełaruskija litaratary nijak nia mohuć źmirycca z dumkaj, što kniha – tavar, a značyć, pavinna padparadkoŭvacca zakonam rynku. Piśmieńniki – idealisty…

Dadatak da “Nivy” ja vykupiła za čatyry lity, što roŭna adnamu dalaru. Knihi nie na litoŭskaj movie ŭ kramie stajali asobna i canilisia tanna.

U sioletni pryjezd u Vilniu prycaniłasia da ścipłaha tamka – knihi pa-eŭrapiejsku stajali nie na palicach, a ŭ žyvapisnych hrudach na fonie staražytnaj zbroi i falšyvaj kitajskaj bronzy. Chalava skončyłasia – mienš čym za sto dalaraŭ mnie ničoha nie prapanavali.

U kniharniu nikoli nie zachodziš jak haspadar. Kali ty pracaŭnik tak zvanaj duchoŭnaj sfery, ty mahutny čytač, ale nikčemny pakupnik. Tvaje patencyjnyja surazmoŭcy, zakavanyja ŭ strakatyja vokładki, nia mohuć prabicca da ciabie, adharodžanyja niedastupnymi tabie ličbami.

U rasiejskich fantastaŭ bratoŭ Struhackich jość takija persanažy – mudryja makracy, jakija rychtujuć Apakalipsys i pieraŭtvareńnie śvietu. Makracy žyviacca čytańniem. Biaz knih jany pamirajuć ad hoładu. Praŭda, jany łysyja, ślizkija i da taho ž impatenty.

Pobač z kniharniaj, što la našaha domu, ścipłaha vyhladu kabieta sprabuje pradać mnie vialikuju, u ćviordaj bliskučaj vokładcy rasiejskamoŭnuju dziciačuju knihu. Akazvajecca, kabieta – aŭtarka hetaj knihi. Doŭha reklamuje svoj tavar, zbaŭlaje canu… Ja nie kuplaju. Mnie strašna, nibyta pierad kryvym lusterkam.


Kamientary

Ciapier čytajuć

Hałoŭnaja redaktarka homielskaj rajonki pakajałasia za toje, što abvinavaciła hurt «Drazdy»7

Hałoŭnaja redaktarka homielskaj rajonki pakajałasia za toje, što abvinavaciła hurt «Drazdy»

Usie naviny →
Usie naviny

Štučny intelekt nie vaš supiernik, a vaš pamočnik. Daviarajcie inavacyjam, vam prosta daviadziecca ŭvieś čas padvučvacca2

Italjaniec Janik Sinier pieramoh niamieckaha tenisista Alaksandra Źvierava ŭ finale Uimbłdona1

Padniać abo prajści mima: što rabić, kali znajšli hamaniec4

U Vienie za 776 tysiač jeŭra nachilili pomnik meru. Jaho antysiemityzm natchniaŭ Hitlera21

Mužčyna kupiŭ pravy ŭ internecie i praz 10 hadoŭ pryjšoŭ mianiać ich u DAI

Ruskamirac Ahafonaŭ, jaki vyjechaŭ ź Biełarusi, abmianiaŭsia z Azaronkam źjedlivymi špilkami11

Na Homielščynie prablemy z mabilnaj suviaźziu i internetam A12

Chto moža ŭznačalić urad Ukrainy i čamu Zialenski mianiaje premjera — što kažuć ekśpierty

Amierykanskaja armija naniesła novyja ŭdary pa Iranie: atakavanyja sistemy SPA i katary KVIR u Armuzskim pralivie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Hałoŭnaja redaktarka homielskaj rajonki pakajałasia za toje, što abvinavaciła hurt «Drazdy»7

Hałoŭnaja redaktarka homielskaj rajonki pakajałasia za toje, što abvinavaciła hurt «Drazdy»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić