Archiŭ

Listy ŭ redakcyju

№ 1 (210), 3 — 9 studzienia 2001 h.


 Listy ŭ redakcyju

 

Niemahčyma čakać

Užo staŭsia historyjaj kancert, što adbyŭsia ŭ Mahilovie 20 listapada. Padzieja była doŭhačakanaja. Ułady bolš za piać hadoŭ baranili mahiloŭcaŭ ad sustrečy z samym papularnym ajčynnym rok-hurtam – “NRM”. Tamu navat pieršyja pahałoski pra toje, što ŭ horadzie adbudziecca prezentacyja novaha albomu “NRM”, vyklikali ažyjataž, i nia tolki ŭ moładzievym asiarodku. Reklamy chapała, tannyja kvitki byli raskuplenyja ŭment, na kancert źbiralisia siemjami. I tolki niejkaja niapeŭnaja zaściaroha siadzieła niedzie ŭ dušy – vielmi doŭha čakali my hetaha kancertu.

Moładź, što razychodziłasia paśla kancertu ź pieśniami, nia viedała, što z hetaha momantu KDB užo zaniaŭsia razhladam novaje spravy.

Jašče padčas kancertu čatyry supracoŭniki Kamitetu raźbiralisia z arhanizatarami ŭ asobnym pakojčyku. Dyrektaru Pałacu pijaneraŭ tut ža vypisali pozvu na zaŭtra (na 7-ju ranicy). Raspaŭsiudnika kasetaŭ aryštavali. A astatnich doŭha ŭščuvali za toje, što zajmajucca niepažadanaj spravaj. Što ž zrabili hetyja ludzi? Z-za čaho akazali im taki honar – pryciahnuli siły takoj surjoznaj arhanizacyi?

Arhanizatary kancertu ličać, što kraina Biełaruś musić być biełaruskaj. Ź biełaruskaj muzykaj, movaj, adukacyjaj i navat tym ža Kamitetam. Arhanizatary nie zajmajucca palitykaj i adradžać nacyjanalnuju kulturu źbirajucca jaje papularyzacyjaj. I ŭ ich atrymlivajecca. Kolki hadoŭ pierapoŭnienyja zali Miensku, dzie adbyvajucca kancerty ajčynnych rok-hurtoŭ. Vializnaja chvala nacyjanalnaje aŭdyjo- dy videapradukcyi razychodzicca pa ŭsioj krainie. Usiaho j nie pieraličyš! I praces hety naturalny. Moładź śviadoma abiraje niezaležnaść.

A jak ułady “Respubliki Biełaruś” reahujuć na heta? Pra kancert, što mieŭsia adbycca 9 śniežnia ŭ Mahilovie ŭ miežach prajektu “Volnyja tancy”, nichto nie zachacieŭ navat čuć. Zabaranili. Niahledziačy na absurdnaść takoha rašeńnia – pryjechać mieŭsia “Pałac”.

Možna doŭha razvažać nad sytuacyjaj, što skłałasia za apošnija hady ŭ krainie. Pryzvyčailisia daŭno da zatrymańniaŭ, vializnych štrafaŭ dy sutak, pačali zabyvacca, chto ź viadomych apazycyjnych palitykaŭ i jak daŭno źnik. Na žal. Kali ŭsio heta možna ličyć choć i brudnaj, ale palityčnaj baraćboj, dyk pieraśled kulturnikaŭ, zabaronu na raspaŭsiud dy papularyzacyju sučasnych zdabytkaŭ nacyjanalnaje kultury, karystańnie rodnaj movaj možna i treba aznačyć jak etnacyd. Jaki ažyćciaŭlajecca samoj “Respublikaj Biełaruś”.

Na sustrečy z pryznanymi piśmieńnikami źjaŭlajucca supracoŭniki Kamitetu. “Haranty biaśpieki biełaruskaje dziaržavy” taksama chodziać pa škołach dy “pa-siabroŭsku” razmaŭlajuć z nastaŭnikami dy vučniami, jakija prysutničajuć na sustrečach ź piśmieńnikami... Heta fakty. A kolki jašče zroblena cicha i nieprykmietna?

Voś i stanovicca strašna. Ad taho, što ŭsio heta jość, što ŭsio heta praŭda, što ŭsio heta adbyvajecca na tvaich vačoch. Nasamreč.

Ale taki strach kaža tabie – niemahčyma čakać. Treba rabić, treba adstojvać i zmahacca za svaje pravy. Za pravy bieź pieraškodaŭ karystacca dasiahnieńniami svaje kultury. Za pravy, harantavanyja Kanstytucyjaj i šmatlikimi mižnarodnymi pahadnieńniami.

Andruś Kavaloŭ, Mahiloŭ

 

P.S. Mahiloŭskaja haradzkaja arhanizacyja Maładoha Frontu raspačynaje akcyju zvarotaŭ da ŭładaŭ z pratestam suprać zabarony ajčynnaje kultury. My zaklikajem usich siabroŭ moładzievych hramadzkich arhanizacyjaŭ, a taksama ŭsich nieabyjakavych dasłać list na imia namieśnika staršyni harvykankamu sp.Vasilčanki (Dom savietaŭ, vuł.Pieršamajskaja, 63) z patrabavańniami nie ŭsčyniać pieraškodaŭ dla raźvićcia nacyjanalnaje kultury. Pryblizny tekst listu možna atrymać pa adrasie: Mahiloŭ, vuł.Leninskaja, 27-50.

 

Vodhuki

* * *

Z artykułami nakont łokšyny ad Łukašenki i ŭdziełu ŭ vuličnych akcyjach całkam zhodnaja. Bolšaść niezaležnych ŚMI razhubiłasia i pablakła. Bolš za ŭsio ździŭlaje niejkaja adstaronienaść pry analizie sytuacyi ŭ Biełarusi. Nibyta heta nia ichniuju krainu tuzajuć i pradajuć. Źmirylisia z faktam, što źmianić Łukašenku moža tolki staŭlenik Maskvy. Dyk navošta tady jon taki patrebny? Sprava ž nia ŭ tym, kab konča skinuć ciapierašniaha, a ŭ zachavańni niezaležnaści krainy. U vas ja niekali pračytała pra mahčymaść paŭstać pierad dzikim vybaram: demakratyja abo niezaležnaść. Ci nie zdajecca, što my ŭžo blizkija da hetaha? Spytać by, što dumajuć nakont hetaha viadomyja ludzi. Peŭna, cikavy raskład atrymaŭsia b.

Chaču jašče ŭdakładnić vašu infarmacyju pra śviatkavańnie hadaviny Słuckaha paŭstańnia. Brali tam udzieł roznyja palityki, ale ładziła heta ŭsio ž Kanservatyŭna-Chryścijanskaja Partyja BNF, pra što vaš karespandent nie napisaŭ.

Na hetym raźvitvajusia. Z Kaladami i Novym hodam usich!

Śviatłana Piačkova, Babrujsk


Kamientary

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U Francyi šaściarych hruzinaŭ asudzili za luboŭ da ruskaj kłasiki2

U Homieli piensijanier paŭstahodździa zachoŭvaŭ revalvier uzoru 1895 hoda. Na jaho danios syn5

«Lepš vykinuć, čym addać?» Fiermier pakazaŭ, jak vykidaje kłubnicy, i vyklikaŭ abureńnie17

«Ja 400 dalaraŭ addała, kab ich patrucić, a ludzi hadujuć!» Kim ludzi zamianiajuć katoŭ i sabak praz alerhiju

«Kitajanka» abiacała navučyć žychara Dobruša dobra zarablać. Ale zarabiła tolki sama

«Saŭdepaŭski adpačynak pa košcie piaci zorak u Turcyi». Biełaruska vyklikała dyskusiju, raskrytykavaŭšy sanatoryj na Naračy12

U Šumilinskim rajonie da škoły pryjšło miedźviedziania VIDEA1

Ofis Cichanoŭskaj: Pavodziny Charysavaj nielha apraŭdać ciskam34

Tramp zajaviŭ, što pahadnieńnie ZŠA ź Iranam płanujecca padpisać u niadzielu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić