Archiŭ

List u redakcyju

№ 29 (238), 16 lipienia 2001 h.


 List u redakcyju

 

La vraie Bérézina!

Zdajecca, što Bérézina — heta adzinaje słova ŭ francuskaj movie, jakoje nahadvaje pra Biełaruś. Jak usio biełaruskaje za miažoj, jano padajecca albo pad polskim, albo pad rasiejskim soŭsam, navat nazva raki vymaŭlajecca na rasiejski kštałt. Vyraz paznačaje žudasnuju parazu, katastrofu. Siońnia hety paniatak moža być vykarystany nia tolki francuzami, ale j biełarusami, kab apisać uzrovień viedaŭ eŭrapiejcaŭ z Zachadu pra Biełaruś i biełaruskuju kulturu.

Kali doŭhi čas znachodzišsia ŭ Francyi j štodzionna sutykaješsia ź jejnymi žycharami, pačynaješ raptam vymaŭlać: “La vraie Bérézina!” Ad taho, što na pošcie paštarka praviaraje ŭ kamputary, ci isnuje hetkaja dziŭnaja kraina z nazvaj “Biełaruś”. Ad taho, što kali j jość knihi biełaruskich aŭtaraŭ, dyk mieściacca jany na palicy rasiejskaj litaratury. Ad taho, što na lekcyi pra ŭnijactva prafesar śćviardžaje, što Bieraście — ukrainskaje miesta, a salidnaja encyklapedyja “Quid 2001”, dajučy infarmacyju ab kanfesijach u Biełarusi, paznačaje, što “biełaruskija sučasnyja ŭnijaty — heta, hałoŭnym čynam, ukraincy, jakija žyvuć u Biełarusi”. Ad taho, što ŭ Strasburhu na čale asacyjacyi rasiejska-francuskaha siabroŭstva staić biełarus. A tutejšyja francuzy prosiać dapamahčy napisać list pa-rasiejsku, bo dla ich “biełarusy j rasiejcy razmaŭlajuć adnoju movaju”.

Hartajučy tutejšuju presu, u hałavie aŭtamatyčna vyskokvaje: “La vraie Bérézina!” Bo, dziakujučy francuskim žurnalistam, daviedvaješsia, što “Jan Čerski — polski paleantolah”, a siarod “navinak sučasnaj rasiejskaj litaratury” fihuruje piśmieńnica Śviatłana Aleksijevič.

U linhvistyčnych encyklapedyjach časta błytajuć“biełuju ruskuju” i “małuju ruskuju” movy. A ŭ encyklapedyi “Mova”, što źjaviłasia ŭ vydaviectvie “Pléiade” možna pračytać, što na “biełaj ruskaj movie” razmaŭlajuć pad 37 młn. čałaviek!

Hetyja razvahi nia jość krytykaj ani ŭ bok fracuzaŭ, jakija ničoha nia viedajuć pra krainu-Biarezinu, ani ŭ bok biełarusaŭ, jakija ničoha nia robiać, kab akramia Biareziny pra ich štości viedali ŭ śviecie. Heta prosta ŭražańni ad toj sytuacyi, jakaja skłałasia vakoł vobrazu našaj krainy (ci chutčej jahonaj adsutnaści) u Francyi.

Karaciej, la vraie Bérézina!

Uładzisłaŭ Harbacki,
Strasburh


Kamientary

Ciapier čytajuć

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč13

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska adkryła škołu dla ślapych dziaciej u indyjskaj hłybincy1

Unačy Biełharad byŭ atakavany bieśpiłotnikami1

Abvieščany aranžavy ŭzrovień niebiaśpieki z-za navalnic i zaleŭ

Jakuju došku dla narezki vybrać — draŭlanuju ci płastykavuju? Što kažuć śpiecyjalisty3

36 hadoŭ tamu była pryniata Dekłaracyja ab suvierenitecie7

U Ispanii harać vakolicy Madryda, pažarnyja ŭ Francyi zmahajucca z «ahniavymi vichurami»1

KDB i AMAP pryjšli ź pieratrusam da režysiora Andreja Kudzinienki10

Syn i muž Śviatłany Kurs raskazali pra jaje apošnija dni5

Valfovič pra ideju adpraŭlać ahraryjaŭ-niedarek u vojska: Heta budzie spryjać uborcy chleba13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč13

Prapahanda pryčapiłasia da «darahoha» hadzińnika Łatuški. Toj raskazaŭ, što heta za madel nasamreč

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić