Siarhiej Ivanoŭski
U vypadku dalejšaha pavyšeńnia koštu kamunalnych pasłuh čakajecca źnižeńnie cenaŭ na nieruchomaść.
[kvatery-2.JPG ]Paśla taho jak u 2000 h. cicha skanaŭ razreklamavany prajekt “Racyjanalny dom”,
što davaŭ mahčymaść budavać žyllo ŭ rasterminoŭku, u bieskvaternych
hramadzianaŭ zastałosia čatyry varyjanty: budavać abo kuplać žyllo za svaje
hrošy, čakać dziaržaŭnaha kredytu ci atrymać valutnuju pazyku. Analiz plusoŭ i
minusaŭ.
Ilhotnyja dziaržaŭnyja kredyty dla siemjaŭ z dachodam da 2 minimalnych spažyvieckich biudžetaŭ na čałavieka (siońnia 264 tys. rubloŭ). Taki varyjant padajecca samym pryvabnym. Kredyt składaje 75% koštu kvatery ŭ horadzie i 90% — u vioscy. Termin kredytu — 20 hadoŭ pad 10% hadavych. Zaležna ad płoščy kvatery płacić treba 50—100 tys. štomiesiac. Heta tańniej, čym zdymać adnapakajoŭku ŭ Malinaŭcy ci Čyžoŭcy. Adno biada: statystyka śviedčyć, što ŭ adnym Miensku na dziaržaŭnyja kredyty pretendujuć 129 tys. siemjaŭ, a atrymlivajuć ich usiaho 2 tys. štohod. Abmiežavanacć kredytnych srodkaŭ prymusiła ŭłady stalicy “abrezać” žyllovuju čarhu lhotnikaŭ na 1990 h.
Perspektyvy taksama sumnyja. Zhodna ź planam uradaŭ Biełarusi i Rasiei ab pierachodzie na adzinuju valutu, z 2004 h. budzie zabaroniena emisijnaje kredytavańnie deficytu biudžetu, u tym liku i žyllovaha budaŭnictva. Nastupstvy možna budzie adčuć užo naleta. Biudžet-2003 maje vydatkavać na žyllovyja kredyty 140 młrd. rubloŭ, abo na 6% bolej, čym sioleta. Adnak u suviazi ź inflacyjaj sapraŭdny košt kredytaŭ źmienšycca. Pryčym, ćvierdziać u Nacbanku, skaračeńnie dziaržaŭnych vydatkaŭ na budaŭnictva žylla budzie adbyvacca i nadalej.
Ceny roźniacca ŭdvaja
Budaŭnictva za svaje hrošy padajecca bolej realistyčnym. Kali pašancuje i za dom voźmiecca ŭpraŭleńnie kapitalnaha budaŭnictva Mienharvykankamu, adzin kvadratny metar kvatery budzie kaštavać 180—220 dalaraŭ, adpaviedna, 40-metrovaja adnapakajoŭka — 7200—8800. Pry hetym znoŭ-taki daviadziecca sčakać niekalki hadoŭ u čarzie. Mahčymaści budavać u dziaržaŭnaj struktury nie biaźmiežnyja, tamu ciapier u harvykankamie nazapasiłasia amal tysiača “miortvych” zajavaŭ. Zadavolić ich niama jak, tamu sioleta pryjom zajavaŭ spynili ŭžo ŭ lutym. I nadziei, što sytuacyja palepšycca naleta, — nijakaj.
Budavać svaim koštam možna i praz kamercyjnyja arhanizacyi. Tut nia treba ani stajać u čarzie, ani mieć mienskuju prapisku. Ale heta adzinaja pieravaha. Padčas budaŭnictva domu kamercyjnyja arhanizacyi musiać uklučać u jaho košt 27% nadbaŭki na raźvićcio staličnaj infrastrukrury. I jašče. U adroźnieńnie ad dziaržaŭnaj upravy kapitalnaha budaŭnictva, tut mohuć vyznačać ułasnyja ceny. U vyniku metar u “panelnikach” moža kaštavać 320—360 dalaraŭ, a standartnaja adnapakajoŭka, adpaviedna, — 12800—14400. Košt kvatery ŭ cahlanym domie vyšejšy niedzie ŭ paŭtara razu.
Valuta dla zamožnych
Valutnyja kredyty zaprapanavaŭ z hetaha hodu “Biełarusbank”. Ich dajuć jak na kuplu, tak i na budaŭnictva kvatery. Ale padčas raźliku pamieru kredytu biarecca pad uvahu nia rynkavy košt žylla, a suma, vyznačanaja Biuro techničnaj inventaryzacyi. Zazvyčaj jana mienšaja razy ŭ dva. Ciapier pra ahulnyja ŭmovy. Maksymalnaja suma valutnaha kredytu — 90% ad koštu kvatery, maksymalny termin — 6 hadoŭ. Płacić za kredyt treba 15% hadavych — u dalarach, eŭra ci biełaruskich rublach pa kursie.
Brać valutny kredyt maje sens chiba ŭ vypadku, kali na kuplu ci budaŭnictva kvatery nie staje nievialikaj sumy — 1—2 tys. dalaraŭ. Čamu? Pa-pieršaje, z-za maleńkaha terminu i vysokaj pracentnaj staŭki sami ŭmovy vielmi niavyhadnyja. A pa-druhoje, kredyt daduć tolki płaciežazdolnym. Na pazyku ŭ 10 tys. dalaraŭ terminam na 6 hadoŭ moža pretendavać tolki hramadzianin Biełarusi, jaki zarablaje bolš za 900 tys. rubloŭ i, aproč taho, znojdzie davierčuju asobu z hetkim samym dachodam. U “Biełarusbanku” tłumačać prosta: štomiesiačnyja vypłaty pa kredycie składajuć pad 400 tys. rubloŭ. A stvarać sabie dadatkovyja prablemy bank nia choča.
Charomy z časam patańniejuć
Kali kuplaješ žytło, treba zvažać na vahańni cenaŭ. Tak, ź viasny mienskija kvatery niečakana “padskočyli” na 500—700 dalaraŭ. Ciapier trochpakajoŭki ŭ siarednim kaštujuć pa 25—27, dvuchpakajoŭki — 18—20, adnapakajoŭki — 11,5—13 tys. dalaraŭ. Kali vy kuplajecie kvateru nie ŭ znajomych, da hetaha pažadana dadać 500—600 dalaraŭ za pasłuhi ryełtara: u vypadku machlarstva kampensavać usie straty budzie vymušanaja firma, jakuju jon pradstaŭlaje.
I ŭsio ž mienavita šlach “marudnaha źbirańnia hrošaj” u ciapierašnich varunkach vyhladaje najbolš aptymalnym. Ciaham nastupnych dvuch hadoŭ u Biełarusi značna padaražejuć kamunalnyja pasłuhi, a ŭ vyniku žyllo (asabliva troch- i čatyrochpakajoŭki) moža patańnieć u 1,5—2 razy. Prynamsi, hetak adbyłosia ŭ Litvie i Łatvii ŭ siaredzinie 1990-ch.
Kamientary