Archiŭ

Pra intelihiencyju, intelektuałaŭ i ahavorki

Artykuł sp.Viktara Marcinoviča «Intiellihiencija — ot słova «tieleha»?» («Biełorusskaja hazieta» za 27 studzienia) pryśviečany temie nia novaj — intelihiencyi i jaje roli. Aŭtar «isklučitielno błahodaria dvum drakam», a taksama z nahody «sobranija intiellihiencii» vyrašyŭ zadumacca pra toje, «kto on takoj, biełorusskij intiellihient». Zaduma, biezumoŭna, vartaja, a tamu j uchvalnaja.

Pačatak artykułu, praŭda, moža źbiantežyć kaho zaŭhodna — ci to rasiejskamoŭnaha, ci to nierasiejskamoŭnaha biełaruskaha intelektuała, bo sp.Marcinovič źnianacku j biez usialakich arhumentaŭ śćviardžaje: «Za hraniciej intiellihiencii niet». Nu što ž heta Vy, spadar-«bacieńka» Viktar?! Pa-pieršaje, jak kazali ŭ savieckija časy, za miažoj jość usio! A pa-druhoje, Vy prosta piarečycie samomu sabie, bo na pačatku sami ž i pišycie pra «russian intelligencia». Značyć, za našaj uschodniaj miažoj jana ŭsio ž taki jość. I admaŭlać jaje isnavańnie zusim nia varta.

Što da intelektuałaŭ, to tut u Vas, spadaru Viktar, poŭnaja błytanina ŭ hałavie. Pavodle Vašych mierkavańniaŭ, «prosłojka intiellektuałov» — źjava rasiejskaja, jakaja skłałasia tam «błahodaria diekabristam i nieskolkim hodam krasnoho tierrora». I hetyja «intelektuały», jak śćviardžaje sp.Marcinovič, byli hatovyja «nie tolko poroždať idiei, no i v piervych riadach, s nahanom i samodielnoj bomboj vopłoŝať ich v žizń». Nu što tut skažaš? Adzin z takich intelektuałaŭ — I.Stalin, aŭtar šyroka viadomaj knihi «Voprosy leninizma», suaŭtar «Kratkoho kursa istorii VKP(b)».

Dobra viadomyja ŭ našaj krainie j pracy druhoha rasiejskaha «intelektuała» U.Lenina, jaki mieŭ da rasiejskaj intelihiencyi vielmi akreślenaje staŭleńnie, dahetul papularnaje ŭ šyrokich narodnych masach, pra što «BH» i nahadvaje svaim čytačam u druhim artykuły, źmieščanym na toj samaj pałasie.

Z uvahi na ciapierašniuju biełaruskuju sytuacyju cikavaść da takoha kštałtu intelektualizmu — reč nievypadkovaja, i sp. hałoŭny redaktar «BH» zrabiŭ pravilna, źmiaściŭšy artykuł V.Marcinoviča ŭ rubrycy «Tendencyi».

Miž tym dobra viadoma, što intelektuały — źjava zachodniaja. Paŭstała jana na tradycyi eŭrapiejskaha racyjanalnaha krytyčnaha myśleńnia, a tamu z čyrvonym teroram, bombami j revalucyjaj u Rasiei ničoha supolnaha nia maje.

Ciažka nia być uražanym viedami aŭtara artykułu pra realii ŭschodniaha j zachodniaha kulturnickaha žyćcia. Ale ŭsio ž mušu źviarnuć Vašu ŭvahu, sp.Viktar, na toje, što słova «intelligencia» Vy napisali niapravilna. A prymietnik «Russian» u anhielskaj movie zaŭsiody pišacca ź vialikaj litary.

Zazirnuli b Vy ŭ słoŭnik, sp.Viktar, pierad tym jak raźviešvać hirlandy ź nietutejšych słovaŭ pierad tutejšaj čytackaj publikaj.

Sp.Marcinovič ahavorvajecca nastojliva j systemna. Jak tut nie ŭzhadać sp.Frojda. I jak nie ŭzhadać šmatlikich tutejšych ź ichnymi «otiečiestviennymi ładami i inomarkami», z «našiej otiečiestviennoj kulturoj» i «našymi» ŭ Čačenii. A tamu niadziŭna, što sp.Marcinoviča razdražniajuć «Vitaŭty», «Žyhimonty», «Nieścierki» i «Jaśki». «Intieriesno było by zahlanuć v hrafu «imia» ich pasportov», — piša aŭtar artykułu. Ideja nia novaja. Jaje ŭ papiarednim numary «BH» užo vykazaŭ sp.Hrycanaŭ, adznačyŭšy pry hetym trasiankamoŭnaść novanarodžanych Alesiaŭ i Vincukoŭ. Pra trasiankamoŭnaść piša i sp.Marcinovič.

Ja razumieju, što z čyścinioj biełaruskaj i rasiejskaj movaŭ u Biełarusi — prablemy. Viedajecie, moŭnaja interferencyja. Ale sutnaść spravy — nie ŭ interferencyi. Sutnaść vyjaŭlajecca jakraz praź niekatoryja krasamoŭnyja j istotnyja «slips of the tongue». I samaj krasamoŭnaj ź ich źjaŭlajecca ahavorka pra zamiežža. U Vašaj padśviadomaści, sp.Marcinovič, zamiežža — rečaisnaść adnaznačna akreślenaja: heta ŭsio toje, što pačynajecca na zachad ad Bieraścia.

A tamu samy čas adkazać na Vašaje pytańnie pra toje, jakuju rolu naša intelihiencyja adyhryvaje «v zatianuvšiemsia na 8 let «pieriełomnom momientie». Pahadžusia tut z Vami: rola hetaja zusim niaznačnaja. Bo istotnaja častka biełaruskaj intelihiencyi, pieravažna rasiejskamoŭnaj (u tym liku j Vy), tak i nia zdoleła za dvanaccać hod biełaruskaj niezaležnaści vybudavać kulturnickuju, intelektualnuju j psychalahičnuju miažu z Rasiejaj. I nie pra rasiejskaje telebačańnie (hladzieć ci nie hladzieć jaho) idzie tut havorka. A pra kulturnickija kaštoŭnaści j ekzystencyjnaje myśleńnie, u centry jakoha zaŭsiody jość «Ja»-tvorčy subjekt i maja ŭłasnaja kultura. Havorka idzie pra biełaruskuju kulturnickuju tradycyju j historyju hetaha narodu-nacyi, u jakoj była svaja vysokaja kultura.

Ahavorka tym bolš istotnaja, što adsutnaść vyraznaj kulturnickaj miažy ŭ śviadomaści vialikaj kolkaści rasiejskamoŭnaj ci dźviuchmoŭnaj (pavodle pryncypu «čieho izvolitie?») biełaruskaj intelihiencyi jość adnoj z samych hałoŭnych pryčynaŭ absurdnaha j niebiaśpiečnaha pracesu intehracyi z Rasiejaj.

Pasprabujcie, sp.Viktar, z pazycyj čałavieka, dobra abaznanaha ŭ svajoj (biełaruskaj) kulturnickaj tradycyi, pakamunikavacca z rasiejskimi intelektuałami na jakuju-niebudź histaryčna-kulturnickuju temu, što tyčycca Biełarusi, i Vy pierakanajeciesia, što kulturnickaja miaža isnuje. Darečy, biełaruskaja mova hetuju miažu ŭvidavočvaje vielmi lohka.

Nia varta, biezumoŭna, rabić miažu niepieraadolnaj. Ale Puškin usio ž nia jość «našim poetom», a «Kołobok», jakoha Vy, napeŭna, čytali ŭ malenstvie, nia jość biełaruskaj kazkaj. Našymi jany mohuć być tolki ŭ toj miery, u jakoj jość našaje kulturnickaje «ja», našaje kulturnickaje «my» j našaja kultura. U advarotnym vypadku zamiežža dla biełarusaŭ, jak ciapier dla Vas, zaŭsiody budzie pačynacca z Polščy, Litvy ci Ŭkrainy.

Spasyłajučysia na praf.Cikockaha, nia varta prypisvać kompleks kulturnickaj niepaŭnavartaści biełaruskim intelektuałam dy ŭsim tym, chto ŭžo maje ŭjaŭleńnie pra svaju ŭłasnuju historyju i kulturu. Kompleksu paprostu niama.

Słava Bohu, što šanoŭny prafesar, jaki pryjechaŭ da nas z-za miažy, z Rasiei, vyvučyŭ biełaruskuju movu j piša padručniki pa biełaruskaj hramatycy. Heta tolki śviedčyć pra vartasnaść jahonaj spravy j našaj movy.

Intelihiencyja — źjava typova rasiejskaja i ŭ Biełaruś impartavanaja. Da taho ž, za hady kamunizmu tutejšaja intelihiencyja była jašče j savietyzavanaja. A tamu, jak pradukt impartavany, jana ŭ značnaj svajoj častcy prarasiejskaja, pravincyjnaja, a z hetaha j praintehracyjnaja, kali nie pryŭładnaja. Ale tyja, chto źviartajecca adzin da adnaho «spadar» i «spadarynia», da hetaha fenomenu, sp.Viktar, užo nie naležać. Vy znoŭ usio pierabłytali.

Da hetaha fenomenu nie naležać i biełaruskija intelektuały, značnaja kolkaść biełaruskich mastakoŭ, litarataraŭ, navukoŭcaŭ, muzykaŭ, žurnalistaŭ i ŭvohule dobra adukavanych ludziej. Tak što ŭ Vas jość šaniec. Pośpiechaŭ Vam.

Aleś Ancipienka

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pačobut parazvažaŭ, ad čaho zaležyć budučynia Biełarusi4

Pačobut parazvažaŭ, ad čaho zaležyć budučynia Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

U biełaruski kłub pierachodzić hulać adzin z udzielnikaŭ niadaŭniaha mundyjalu

Ź biełaruskich aptek źnik papularny preparat žaleza

Na haradziščy pad Kareličami znajšli reštki abarončaj ściany XVI stahodździa

U Baranavičach zaŭvažyli darožny znak ź filma žachaŭ VIDEA2

U rasijskaj kałonii zatrymali kata-narkakurjera9

Navukoŭcy prymacavali videakamiery da najbujniejšych ryb u śviecie i daviedalisia pra ich šmat cikavaha1

Sa schiemy dastaŭki dyzielu dla ahraryjaŭ vyklučyli čyhunku2

Łukašenka pravioŭ novyja pryznačeńni siarod hienierałaŭ7

Stali viadomyja padrabiaznaści krušeńnia motadeltapłana pad Minskam7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pačobut parazvažaŭ, ad čaho zaležyć budučynia Biełarusi4

Pačobut parazvažaŭ, ad čaho zaležyć budučynia Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić