Archiŭ

Bykaŭ u seryi «Rasiejskaja proza»

FOTA IREX-PROMEDIA

Dziasiaty Mienski mižnarodny knižny kirmaš dy Knižnaja vystava-kirmaš adkrylisia 25 lutaha ŭ Vystaŭnym centry «BiełEkspa». Biełaruskamoŭnych knižak tam vidavočna brakavała.

FOTA IREX-PROMEDIA
Statystyka śviedčyć, što letaś u krainie było vydadziena 7753 najmieńni knižak i brašuraŭ ahulnym nakładam 44,25 młn. asobnikaŭ. (Ź ich pa-biełarusku 752 vydańni — 4,23 młn. ekzemplaraŭ.) Pry hetym dziaržaŭnyja vydaviectvy vyrabili ŭsiaho 569 najmieńniaŭ nakładam 7 młn. asobnikaŭ (adpaviedna, na 23% i 31,2% mienš, čym u 2001 h.). Dola biełaruskamoŭnych vydańniaŭ trymajecca apošnija hady niaźmiennaj — kala 10% ad ahulnaha nakładu.

Vice-ministar infarmacyi Stanisłaŭ Ničyparovič tłumačyć heta tym, što ajčynnyja palihrafisty i kniharaspaŭsiudniki abkładzienyja vyšejšymi padatkami, čym rasiejskija. Heta vyklikaje pastupovaje źmianšeńnie abjomu vypusku knih u Biełarusi. Praŭda, kali S.Ničyparovič kaža, što «ŭ kožnaj kniharni jość poŭny asartyment biełaruskamoŭnaj litaratury», jon abo vydaje žadanaje za realnaje, abo nie byvaje dalej za svaju viedamasnuju kniharniu «Śvietač». Navat u Horadni «poŭny asartyment» abmiažoŭvajecca dziasiatkam knih dziaržaŭnych vydaviectvaŭ. Pra rajcentry hodzie j kazać.

Paradavali stendy pryvatnych vydaviectvaŭ: «Kavaler» — z šykoŭna aformlenymi dziciačymi knihami pa-biełarusku, «Technalohija» — z humanitarnymi navinkami. Asablivy honar vydaviectva — kniha Ŭintera i Bełoŭza «Kanflikt i kampramis. Uvodziny ŭ palityčnuju navuku». Adnak naviedniki cikavilisia zbolšaha krajaznaŭčaj dy histaryčnaj litaraturaj.

«Biełaruski knihazbor» udziełu ŭ vystavie nia braŭ. Jak patłumačyŭ vykanaŭčy dyrektar H.Viniarski, ichnaja raspaŭsiudnickaja sietka adładžanaja i novych rynkaŭ zbytu ŭ Biełarusi «Knihazbor» paprostu nia bačyć.

Ukrainskaja sekcyja hladziełasia na zajzdraść pradstaŭniča. «Misija Bandery», «Historyja Tureččyny», «Ekanomika», «Kazki Eŭropy» — bahaćcie nazvaŭ pry šykoŭnaj palihrafii. 26 lutaha ŭ «Śvietačy» adkryŭsia adździeł ukrainskaj knihi. Pradstaŭnik vydaviectva «Kamianiar» žachajecca: «My zajšli ŭ tutejšyja kniharni i schapilisia za hałavu — usio zavalena rasiejskamoŭnaj pradukcyjaj. Mienavita pradukcyjaj, bo ciažka nazvać tyja vydańni jašče jak-niebudź. Na dźvie traciny heta mistyka, ezateryka i padobnaje».

Dyj na vystavie ad rasiejskamoŭnaj litaratury ŭhinalisia stały. Samy cymus — dźvie novyja knihi prozy Vasila Bykava, vydaviectvaŭ «Eksmo» i «Vahryjus». «Eksmo» apublikavała zbornik tvoraŭ V.Bykava ŭ seryi «Čyrvonaja kniha rasiejskaj prozy». My źviazalisia ź piśmieńnikam. «Nijakaj damovy z «Eksmo» ja nie padpisvaŭ!» — zajaviŭ jon. Samaje cikavaje, što da «stvareńnia» knihi prykłali ruku biełaruskija litaratary. Na internet-sajcie litara.net jany paviedamlajuć svaje imiony.

Adam Voršyč, Mikoła Buhaj

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ9

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Šanoŭnyja siabry, dziakuju vam za padtrymku». Rasijski błohier Illa Varłamaŭ u intervju zhadaŭ Biełaruś i biełaruskuju movu26

Na Kamaroŭcy źjavilisia pieršyja lisički2

Jakija čysta biełaruskija žanry možna znajści na najbolš poŭnaj muzyčnaj karcie śvietu?4

Chto jon, muž Dua Lipy, jaki kinuŭ škołu dziela futbołu, a zaraz ličycca hałoŭnym favarytam na rolu Džejmsa Bonda1

U Šviejcaryi projdzie refierendum, kab abmiežavać kolkaść nasielnictva krainy 10 miljonami čałaviek15

USU atakavali most u Čanhary ŭ Krymie8

Čyrvonaja darožka, šykoŭnyja stroi, doždž i biaspłatny machita. Jak prajšoŭ vypuskny ŭ Licei BDU FOTY16

Zamiest piensii — kałonija. 72‑hadovaha biełaruskamoŭnaha ajcišnika asudzili pa ciažkich palityčnych artykułach9

Učora Homiel nakryła mahutnaja zaleva

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ9

Dedalaryzacyja idzie ŭ masy. Tanny dalar paŭpłyvaŭ na zvyčki biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić