Archiŭ

Miž naftaj i demakratyjaj

Pra krainu «dziaduli Hiejdara» piša aśpirant Biełaruskaha dziaržaŭnaha ŭniversytetu Alaksiej Łašuk.

Bakinskaja nabiarežnaja. Viecier z Kaśpijskaha mora. «Horad viatroŭ» — tak pierakładajecca nazva Baku. Źleva i sprava pa bakach buchty-padkovy harać ahni stalicy Azerbajdžanu, a śpieradu — čornaja biezdań Kaśpiju złučajecca z čornym biazdonnym niebam. Ale haryzont ubačyć usio-taki možna: pa ŭsim dalahladzie — tam, dzie mora sustrakajecca ź niebam, — rassypany ledź bačnyja ahieńčyki… Heta lichtary naftavych platformaŭ na šelfie Kaśpijskaha mora.

Nafta — hałoŭny składnik azerbajdžanskaha ekspartu. Naftazdabyča prynosić štohod miljardnyja prybytki. Užo bolš jak dziasiatak hadoŭ aperatarami naftabiznesu ŭ Azerbajdžanie źjaŭlajucca nia tolki dziaržava i kancern Azpetrol, ale i karparacyi British Petroleum, Shell, Total i inšyja naftavyja hihanty.

U najbližejšy čas ekspart nafty stanie jašče zručniejšy — užo adbyłosia ŭračystaje adkryćcio naftapravodu Baku—Tbilisi—Džejchan. Truba daŭžynioj 1767 km złučaje naftavyja radoviščy kaśpijskaha šelfu z tureckim portam Džejchan na Mižziemnym mory. Zastałosia tolki napoŭnić trubu naftaj, stvaryć patrebny cisk — i prablema rasiejskaha tranzytu vyrašanaja. Pazycyi Azerbajdžanu jak ekspartera nafty stanoviacca ŭpeŭnienymi i harantujuć stabilnyja dachody ŭ ćviordaj valucie.

«Kab hetyja zvyšprybytki nakiravać u realny sektar ekanomiki, možna było b palepšyć biznes-klimat i ŭzrovień žyćcia ŭ krainie, — kaža małady intelektuał Vuhar. — Toje, što adbyvajecca ciapier, — u najlepšym vypadku prajadańnie hrošaj, u horšym — kradziež». Vuhar — typovy pradstaŭnik maładoha pakaleńnia azerbajdžanskaj intelektualnaj elity. Atrymaŭšy vydatnuju adukacyju za miažoj, jon pracuje ŭ bakinskim pradstaŭnictvie adnoj ź mižnarodnych arhanizacyj i nadta cikavicca padziejami ŭ krainie. «Častka dachodaŭ ad nafty navat nie traplaje ŭ Azerbajdžan, častka dachodzić, ale marnujecca na pałacy. Tolki na mebli dla budynku navastvoranaha Fondu imia Hiejdara Alijeva ŭ centry Baku pajšło bolš za 30 młn dalaraŭ».

Fond imia H.Alijeva ŭznačalvaje žonka Ilchama Alijeva, syna Hiejdara. Paśla śmierci baćki adkaznyja pasady va ŭradzie i ŭ ekanomicy biaź źmienaŭ zastalisia za siamiejnikami j siabrami «kłanu». Zatoje paśla śmierci Hiejdara značna źmianiłasia haradzkaja tapanimika. «Heta — aleja imia Hiejdara Alijeva, — havoryć naš hid, — a heta — płošča imia Hiejdara Alijeva, praspekt imia Hiejdara Alijeva, spartovaja arena…» «...Imia Hiejdara Alijeva!» — praciahvajuć zamiežnyja hości. Paŭsiul vializnyja zialona-čyrvona-sinija (kolery nacyjanalnaha ściahu) bihbordy z vyjavami «viečna žyvoha» Hiejdara i jaho syna Ilchama. Adzin ź bihbordaŭ lepš za ŭsio ilustruje kult byłoha prezydenta, jaki stvarajecca ŭ Azerbajdžanie. Na plaka-cie — troje maleńkich dziaciej hulajuć u kubiki. A na kubikach — litary, ź jakich dzieci składajuć słovy: «Heydar baba» — «dziadula Hiejdar».

Sioleta ad zialona-čyrvona-sinich koleraŭ i tvaraŭ na plakatach na vulicach Azerbajdžanu strakacić uvačču. Akramia Alijevych, heta jašče j vyjavy kandydataŭ na parlamenckich vybarach. Pad uździejańniem mižnarodnaj supolnaści azerbajdžanskija ŭłady liberalizavali vybarčaje zakanadaŭstva i zrabili prazrystym praces vyłučeńnia dy rehistracyi kandydataŭ. U vyniku ŭ krainie adbyvajecca sapraŭdny vybarčy bum. Na 125 miescaŭ u «Mili Medžlisie» pretendujuć 1800 kandydataŭ. Vybary adbuducca ŭ hetuju niadzielu.

Baku—Miensk

Baku—Tbilisi—Džejchan Praciahłaść trubapravodu Baku—Tbilisi—Džejchan składaje 1767 km. Prapusknaja zdolnaść — kala 1 młn barelaŭ u dzień. Aproč azerbajdžanskaj, pa naftapravodzie paciače nafta z Kazachstanu. Košt prajektu składaje 2,95 młrd dalaraŭ, a z ulikam vypłat pa kredytach — 3,6 młrd dalaraŭ. Pad 30% srodkaŭ byli vydzieleny kampanijami — udzielnikami prajektu, astatnija dadzieny Eŭrapiejskim bankam rekanstrukcyi i raźvićcia (EBRR) i Suśvietnym bankam. Analityki źviazvajuć spadzievy na padzieńnie cenaŭ na naftu z uviadzieńniem u dziejańnie hetaha trubapravodu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku8

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku

Usie naviny →
Usie naviny

Hrunvaldski muziej adkazaŭ na prośbu biełarusaŭ pastavić na poli bieł-čyrvona-bieły ściah25

Parłamient Francyi pryniaŭ zakon ab eŭtanazii, niahledziačy na supraciŭ mnohich deputataŭ3

Zialenski prapanavaŭ Siarhieja Kareckaha na pasadu premjera Ukrainy2

Čamu karotkaja prahrama pralnaj mašyny nie najlepšy vybar3

Arhiencina znoŭ pierałamała hulniu — 2:1 z Anhlijaj. U Miesi — dva halavyja pasy12

Dzikija koni ŭ Vałožynskim rajonie chavajucca ad śpioki na aŭtobusnym prypynku VIDEA5

Dziaŭčynka dapamahała baćku siekčy drovy, i heta kaštavała joj dvuch palcaŭ7

Ad udaru dronam zahinuŭ hałoŭny inžynier Zaparožskaj AES

Zialenski adstaŭlaje papularnaha maładoha ministra abarony. U taho nie było ŭzajemarazumieńnia z Syrskim34

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku8

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić