Ułada

Nalibaki zastalisia biez vady

Kala 1 tysiačy žycharoŭ vioski Nalibaki , što ŭ Staŭbcoŭskim rajonie, nieŭzabavie całkam mohuć stracić dostup da pitnoj vady. Paśla asušeńnia paloŭ, jakija znachodziacca niepasredna la dvaroŭ viaskoŭcaŭ, u ich studniach pačała źnikać vada.

Kala 1 tysiačy žycharoŭ vioski Nalibaki

, što ŭ Staŭbcoŭskim rajonie, nieŭzabavie całkam mohuć stracić dostup da pitnoj vady. Paśla asušeńnia paloŭ, jakija znachodziacca niepasredna la dvaroŭ viaskoŭcaŭ, u ich studniach pačała źnikać vada. Na dadzieny momant ludziej ratujuć niekalki studniaŭ, dzie vada pakul jość, ale z‑za taho, što imi karystajecca ŭsia vioska, niama harantyi, što ŭzrovień vady tam z dnia na dzień taksama nie spadzie.

U 2006 hodzie ahrabudfirma «PMK‑74‑Nalibaki» praviała asušeńnie ziamiel u Nalibakach, jakija naležać da haspadarki. Była vykapanaja dadatkovaja kanava, padkapanaja ŭžo isnujučaja, vykapanaje voziera i ŭ čarhovy raz pakładzieny drenaž. Asušeńnie było praviedzienaje ŭ dźviuch častkach vioski — u zachodnim i ŭschodnim nakirunkach, dzie znachodziacca hałoŭnyja vulicy miastečka.

Nieŭzabavie paśla hetaha žychary pačali zaŭvažać, što ŭzrovień vady ŭ studniach spadaje. Naprykancy minułaha hodu ŭ bolšaści studniaŭ vada źnikła całkam. Pieršapačatkova ludzi staralisia samastojna vyrašyć prablemu, jany padkopvali adtuliny ŭ studniach, ale vada z kožnym razam apuskałasia roŭna z adkapanaj adlehłaściu.

«Nam abiacali ahraharadok, dyk niama ni ahraharadka, ni vady».

Spn. Alena: Vady ŭ studniach niama ŭvohule. Ludzi padkopvajuć za 15 kołaŭ i ŭsio roŭna niama. Dyk ža heta jašče viasna, a što budzie letam? Letam i tak zvyčajna vialikija prablemy z vadoju. Kali na fermie pojać žyviołu, to ŭ ludziej niama vady. Pakul ludzi ratujuć adzin adnaho. Jość studni, dzie moža jakraz trapiła jakaja krynica, dyk tam trochi vady jašče jość. Ale stary čałaviek tudy ŭžo nia dojdzie. Nam abiacali ahraharadok, dyk niama ni ahraharadka, ni vady. Što nam ciapier rabić? Heta žach. My nie patrabujem ničoha zvyšnaturalnaha, tolki dajcie nam vady.

Prablema adsutnaści vady ŭ studniach niepakoić nia tolki žycharoŭ Nalibakaŭ, adčuvajuć jaje i ŭ susiednich nievialičkich vioskach, dzie žyvuć vyklučna stałyja ludzi. I kali ŭ vypadku Nalibakaŭ maładziejšyja mohuć dapamahčy inšym, to susiednija vioski asudžanyja da katastrofy.

Pavodle: Dźmitry Hurnievič, Polskaje radyjo dla zamiežža

Kamientary

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy20

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska zrabiła harod u varšaŭskaj kvatery10

Maksim Znak reanimavaŭ svoj telehram-kanał

U Mazyry matacyklist na chutkaści źbiŭ 25‑hadovuju maci, jakaja išła z kalaskaj pa piešachodnym pierachodzie8

Sieviaryniec raskazaŭ, jak uletku 2020 hoda na Akreścina supracoŭniki izalatara pieradavali jamu sała i vadu3

Troch palakaŭ z prymiežža asudzili za kantrabandu biełaruskich cyharet. Adnamu turmu, astatnim — štrafy

«Chutka». Džon Koŭł adkazaŭ na pytańnie, kali pryjedzie ŭ Minsk3

Pucin zvolniŭ hałoŭnaha zachavalnika kramloŭskich tajamnic. Jon naradziŭsia ŭ Asipovičach19

Padčas paŭtornaha ŭdaru rasijan pa Charkavie zahinuli piaciora ratavalnikaŭ4

Biełaruski vykładčyk handlavaŭ adznakami ŭ rasijskim avijacyjnym kaledžy. Piaciorka — 75 biełaruskich rubloŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy20

Łukašenka: Pry ciapierašnim ciačeńni vajny Biełaruś z Rasijaj nie zmahli b abaranić biełaruskaj miažy ad Ukrainy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić