Hramadstva

«Ja inakš nie moh» — akcior Malavanyč pra zvalnieńnie z teatra «za parušeńnie kodeksa honaru»

Z teatra imia Horkaha «za parušeńnie kodeksa honaru» byŭ zvolnieny Alaksandr Ždanovič. Akcior, znakamity Malavanyč z «Kałychanki», kolišni kiraŭnik teatra-studyi «Radaść» dla dziaciej-invalidaŭ raskazaŭ «Našaj Nivie» pra svaje adčuvańni.

— Spadar Alaksandr, jak u vas nastroj?

— Božački maje, nadvorje cudoŭnaje, napieradzie leta, ja zaznaŭ šmat padtrymki ad ludziej. Uvohule žyćcio — cud, a vyprabavańni, jakija Boh dasyłaje, dyk i dziakuj jamu za heta. Toje, što sa mnoj zdaryłasia, pa-pieršaje, było pradkazalna, pa-druhoje, heta drabnica ŭ paraŭnańni z tym, jak pakutujuć ludzi ŭ turmach, kolki ŭ nas pałamanych losaŭ. Tamu trymajusia, usio dobra.

— Vy kažacie, što heta było pradkazalna — čamu vy dumali, što vas zvolniać?

— Nie chaču varočać brudnuju bializnu. Nichto nie vinavaty ŭ tym, što adbyłosia, ludzi na kirujučych pasadach sabie nie naležać — jany naležać sistemie, jakoj słužać. Usio heta i śmiešna, i horka.

— Viedajučy pra ryzyki, vy praciahvali vykazvacca, u tym liku ŭ sacsietkach, — čamu?

— (śmiajecca) Mnie kazali, što nie treba. Ja nasamreč čakaju niečaha horšaha — zrešty, jak kožny z nas — i dumaju, tak jano i budzie, my žyviom jak na minnym poli. Nie viedaju čamu. Jak kažuć, «ja inakš nie moh», choć, moža, heta nierazumna i nieaściarožna. Mahčyma, sumleńnie padkazvaje, što rabić, albo emacyjnaść zališniaja. Ja šmat dumaju pra toje, što adbyvałasia, adbyvajecca i budzie adbyvacca. Chočacca dajści da niejkaha adkazu, ale ŭ mianie jaho niama. Nie viedaju. Adzin žyvie, kab prosta žyć i žyli jaho dzieci, — i heta narmalna, a inšy kirujecca niejkimi bolšymi vymiareńniami. Ja raju kožnamu choć niejak abaznačać svaju pazicyju, inakš my zusim pakocimsia ŭ prorvu — my i tak kocimsia, ale ž nie pa svajoj voli. Ahidna budzie, kali my ŭłasnymi rukami dla siabie i dziaciej vybudujem turmu.

— Ci možna było paśla žniŭnia praciahvać pracavać u dziaržaŭnym teatry, jak raniej?

— Taksama pytańnie, darečy, i dyrektar teatra mnie jaho zadaŭ — my ž nie prosta skazali adzin adnamu «da pabačeńnia», my parazmaŭlali i jon pasprabavaŭ danieści mnie svaju pazicyju. Kožny ž, u tym liku amapaviec jaki, maje svajo apraŭdańnie, nichto nie skaža, što słužyć złu. I voś dyrektar mianie takim čynam papraknuŭ — i ja zhadziŭsia. Tak, majo sumleńnie było nie zusim čystaje. Tamu zvalnieńnie — nasamreč niejkaje vyzvaleńnie, mnie stała ŭ čymści lahčej, choć heta i strata mahčymaści prafiesijnaha rostu. Bo teatr Horkaha — nie apošni pavodle kolkaści asob, pobač ź jakimi možna raźvivacca. Ale [kali] nie hety teatr, budzie niešta inšaje, ja ŭžo maju prapanovy, da taho ž nikoli adnoj hetaj pracaj nie abmiažoŭvaŭsia.

— Jak heta — raźvitacca z teatram svajho žyćcia pa takoj pryčynie?

— O, Jezus Maryja… Kaniečnie, vialikaj radaści niama, ale znoŭ ža heta było pradkazalna. Cikavaje pytańnie, a što dalej? Jak kultura moža isnavać u takich varunkach, kali jana sama pa sabie miarkuje vykazvańnie asobaj niejkaj pazicyi? Biez hetaha atrymlivajecca prosta chałtura, absłuhoŭvańnie čužych intaresaŭ, u ŚMI heta nazyvajecca prapahandaj. Značyć, dalej my budziem tolki viesialić ludziej i stavić kamiedyi?..

Čytajcie taksama:

Z Ruskaha teatra zvolnili Malavanyča

Malavanyč: U padjeździe susiedzi paviesili płakat, što hanaracca mnoj. A kala turmy sustrakała tracina teatra

Rodnyja raskazali, jak zatrymali lehiendarnaha Malavanyča

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu3

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

Nasta Rahatko raskazała pra «tupyja ŭstanoŭki», ad jakich joj pryjšłosia admovicca pry prodažy svajoj knihi13

Mane i nie śniłasia. U dendrasadzie kala Naračy možna pabačyć sažałku z harłačykami i bolš za 500 raślin2

Sabalenka raskazała, čamu žanich padaryŭ joj taki bujny piarścionak2

U Ašmianach babior pierajšoŭ darohu stroha pa piešachodnym pierachodzie VIDEA4

Amierykancy lubiać havaryć pra zaniapad Jeŭropy. Ale bolšaść jeŭrapiejcaŭ žyvie lepš za ich. Praŭda, jašče nie biełarusy23

Italjanskaja piceryja ŭ Kryvoj Biarozie znoŭ zapracavała, ale radujucca hetamu nie ŭsie1

Płastykavyja butelki mohuć nie tolki zaśmiečvać akijan, ale i ratavać žyćci delfinaŭ

Dziaŭčyna ŭ Homieli schadziła da stamatołaha i była ŭražanaja canoj. Paśla publičnaha skandału canu źnizili11

25‑hadovy futbalist zbornaj PAR pamior paśla viartańnia z čempijanatu śvietu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu3

Biełaruski dobraachvotnik raskazaŭ, što siońnia nasamreč vyrašaje vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić