Śviet1212

Sud u Polščy vynies prysud čalcam «rasijskaj špijonskaj sietki». Siarod ich jość i biełarusy

Lublinski sud u aŭtorak vynies prysud 14 čalcam «rasijskaj špijonskaj sietki», jakija płanavali terakty i dyviersii na terytoryi Polščy. Siarod abvinavačanych byli ŭkraincy, dva biełaruskija studenty i adzin rasiejec, hulec polskaj chakiejnaj kamandy, pieradaje partał Onet.

Biełaruska Maryja Miadźviedzieva, adna z abvinavačanych pa spravie rasijskaj špijonskaj sietki ŭ Polščy. Fota: jaje instahram

«Usim była pastaŭlena ŭ vinu častka 1 artykuła 130 Kryminalnaha kodeksa Polščy (špijanaž). Niekatoryja z abvinavačanych byli častkaj arhanizavanaj złačynnaj hrupy, tamu jany dadatkova prachodziać pa adpaviednaj častcy 1 artykuła 65 KK», — skazaŭ sudździa Jarasłaŭ Kavalski, abviaščajučy vierdykt.

Jak adznačaje Onet, pieršapačatkova ŭsie złoŭlenyja špijony pryznali siabie vinavatymi i chacieli dobraachvotna supracoŭničać sa śledstvam, adnak paźniej dvoje fihurantaŭ vyrašyli admovicca ad supracoŭnictva i pryznańnia viny. Pa ich budzie asobny sud za špijanaž «na ahulnych umovach».

«Najbolšaje pakarańnie ŭ vyhladzie šaści hadoŭ pazbaŭleńnia voli atrymaŭ Arciom A. A samaje minimalnaje ŭ hod i miesiac turmy — Maryja M. (biełaruska Maryja Miadźviedzieva, jakaja advučyłasia ŭ Minsku na fakultecie žurnalistyki BDU i minułaj vosieńniu vyrašyła pieravieścisia ŭ Varšavu, va Univiersitet ekanomiki i humanitarnych navuk. — NN).

Usie asudžanyja taksama pavinny zapłacić 5 tysiač złotych na karyść fondu pravasudździa. Akramia taho, jany zapłaciać štraf u pamiery ad niekalkich dziasiatkaŭ tysiač złotych», — pieradaje Onet.

Rašeńnie Lublinskaha akruhovaha suda nie maje kančatkovaj siły. Prakuratura zadavolenaja rašeńniem sudździ. Try asudžanyja chutka buduć vyzvalenyja, bo z sakavika hetaha hoda jany znachodziacca pad vartaj i zmohuć padać zajavu na ŭmoŭna-daterminovaje vyzvaleńnie, padkreślivaje Onet.

Nahadajem, sioleta polskija śpiecsłužby zajavili, što razhramili rasijskuju špijonskuju sietku. Usiaho pa spravie byli zatrymanyja 22 hramadzianiny Biełarusi, Rasii i Ukrainy.

Pavodle viersii polskaha boku, jany viali nazirańnie za vajskovymi abjektami, infrastrukturaj i navat rychtavali dyviersii na čyhuncy, nakiravanyja suprać pastavak va Ukrainu vajskovych i humanitarnych hruzaŭ.

Kamientary12

  • śledopyt
    19.12.2023
    JEJO papu słučajno nie Maksim zovut.
  • Kastuś
    19.12.2023
    ich choť dieportirujut s zaprietom na vjezd v ES navsiehda?
  • Za Svabodu!
    19.12.2023
    Abmieny fond z hetych łukašyska-pucinskich ahientaŭ budzie dla abmieny na biełaruskich palitviaźniaŭ. Moža choć niekalkich čałaviek vyzvalać.

Ciapier čytajuć

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku9

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku

Usie naviny →
Usie naviny

Kiraŭnik CRU: Siaredniaja praciahłaść žyćcia rasijskaha navabranca paśla prybyćcia na pole boju — 20‑30 chvilin4

400‑tysiačny artykuł apublikavany na sajcie «Našaj Nivy». A pra što byli 300-tysiačny, 200-tysiačny, 100-tysiačny?8

Azaronak pra zakryćcio biełaruskich kram: Prybrali tamu, što vy heta lubili. Mnie nie lanota siadzieć i hladzieć, dzie što pradajuć58

Cichanoŭskaja: Kali my nie pazbavimsia hetaha režymu, pahroza z terytoryi Biełarusi budzie zastavacca pastajannaj14

Namieśnik kamandujučaha ŭkrainskich VPS padaŭ u adstaŭku praz zvalnieńnie ministra abarony2

Udzielnika «Armiejskich hulniaŭ» z Bakštaŭ asudzili pa piaci palityčnych artykułach5

Kłub, ź jakim zhulaje «MŁ Viciebsk» u Lizie kanfierencyj, nazvany ŭ honar vialikaj bitvy Druhoj suśvietnaj2

Pa Mahilovie kursiravaŭ aŭtobus ź vialikaj dzirkaj u padłozie3

«Spadziajusia, ale nie fakt, što pastuplu»: abituryjentka, jakaja zdała ŭsie ispyty na 100 bałaŭ16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku9

Były ministr kultury Rusłan Čarniecki znajšoŭ sabie padpracoŭku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić