Zdaroŭje11

Fizičnyja nahruzki ścirajuć traŭmatyčnyja ŭspaminy — navukoŭcy

Novyja daśledavańni pakazali, što antydepresanty možna zamianić fizičnymi nahruzkami.

Jak piša SciTechDaily, daśledčyki z Univiersiteta Taronta (Kanada) i Univiersiteta Kiusiu (Japonija) vyjavili, što pavieličeńnie vypracoŭki niejronaŭ i nastupnaje źmianieńnie niejronnych suviaziaŭ u hipakampie (vobłaści mozhu, jakaja adkazvaje za farmavańnie ŭspaminaŭ, źviazanych z peŭnymi miescami i situacyjami) z dapamohaj fizičnych praktykavańniaŭ dazvalaje myšam zabyć uspaminy, źviazanyja z traŭmaj.

Vyniki daśledavańnia, apublikavanyja ŭ časopisie Molecular Psychiatry, mohuć prapanavać novy padychod da lačeńnia takich stanaŭ psichičnaha zdaroŭja, jak posttraŭmatyčnaje stresavaje rasstrojstva (PTSR).

U ciapierašni čas PTSR časta lečać z dapamohaj terapii abo lekaŭ, takich jak antydepresanty. Adnak mnohija ludzi nie reahujuć efiektyŭna, tamu daśledčyki praciahvajuć šukać roznyja mietady lačeńnia.

Ekśpierymient pravodziŭsia na łabaratornych myšach. Hryzunoŭ zapuścili ź jarka aśvietlenaha biełaha boksa ŭ ciomnaje pamiaškańnie z pacham etanołu i padvierhnuli mocnamu ŭdaru tokam. Praź niekatory čas u novych umovach ich udaryli tokam druhi raz.

U vyniku ŭ myšej naziralisia simptomy posttraŭmatyčnaha stresavaha rasstrojstva. Praź miesiac myšy ŭsio jašče bajalisia i nie navažvalisia ŭvajści ŭ ciomnaje pamiaškańnie. Hety strach raspaŭsiudziŭsia na inšyja ciomnyja adsieki, demanstrujučy ahulny strach. Akramia taho, myšy mienš daśledavali adkrytuju prastoru i paźbiahali centra, što śviedčyć pra najaŭnaść ahulnaha strachu.

Zatym daśledčyki padzialili hryzunoŭ na dźvie hrupy. Adnyja atrymali dostup da biehavoha koła, inšyja nie.

Praź miesiac u myšej, jakija rehularna biehali, nazirałasia źnižeńnie tryvožnaści i pasłableńnie strachu. Bolš za toje, kali myšy atrymali mahčymaść treniravacca da atrymańnia druhoha šoku, heta taksama praduchilała raźvićcio niekatorych prajaŭ PTSR.

Navukoŭcy tłumačać: fizičnaja aktyŭnaść zapuskaje ŭ hipakampie praces niejrahieniezu (vytvorčaści novych niervovych kletak). Rost novych niejronaŭ parušaje suviazi pamiž starymi kletkami mozhu, što pryvodzić da zabyćcia ŭspaminaŭ.

Kamientary1

  • hoblen
    01.06.2024
    Luto podtvierždaju! S krasivoj čiksoj priess podkačaješ i vsie striessy kak rukoj śnimajet! Tak i jesť! :))

Ciapier čytajuć

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie42

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi navučylisia ramantavać ciepłasietki biez adklučeńnia aciapleńnia2

U Iranie pachavali ajatału Chamieniei2

U Kobrynskim rajonie ŭ DTZ zahinuła 15‑hadovaja dziaŭčyna, jašče try maładyja čałavieki ŭ balnicy1

«Vam kaniec». Jak minčuk čatyry dni vadziŭ za nos machlaroŭ i čym skončyłasia9

Fizičnyja knopki viartajucca? Aŭtavytvorcy pačynajuć admaŭlacca ad sensaraŭ i vializarnych ekranaŭ12

Pad načnym udaram dronaŭ apynulisia try bujnyja naftavyja abjekty na poŭdni Rasii1

Navukoŭcy: pieršyja žyvioły na Ziamli byli vielmi drennyja ŭ seksie8

Francyja pieramahła Maroka i vyjšła ŭ paŭfinał čempijanatu śvietu. Mbape znoŭ nie rasčaravaŭ6

Biełarus pakazaŭ, jak zmahajecca z kałaradskimi žukami pry dapamozie pyłasosa VIDEA2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie42

Rasijski miljarder, uradženiec Homiela Mielničenka vystupiŭ z prahramnym artykułam z apisańniem mahčymaha novaha paradku ŭ Jeŭropie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić