Śviet33

Rečyva, jakim zabili Navalnaha, sintezavaŭ centr «Sihnał». Jon ža ŭdzielničaŭ u atručeńni palityka ŭ 2020 hodzie

Navukoŭcy navukova-daśledčaha centra «Sihnał», jaki dapamahaŭ arhanizavać atručeńnie Alaksieja Navalnaha «Navičkom» u 2020 hodzie, schavana apublikavali ŭ 2015 hodzie artykuł pra sintez anałahaŭ epibatydzinu, vyjaviła «Ahienctva».

Alaksiej Navalny. Fota Getty Images

U publikacyi aŭtary pradstaŭleny jak supracoŭniki pryvatnaj kampanii, adnak dziakujučy ŭciečkam i ich minułym publikacyjam udałosia vyśvietlić, što 6 z 7 udzielnikaŭ publikacyi — štatnyja supracoŭniki «Sihnała». Niekatoryja ź ich adyhrali važnuju rolu ŭ pracy nad prymianieńniem «Navička» i inšych atručvalnych rečyvaŭ.

Artykuł byŭ apublikavany ŭ časopisie «Vieśnik Akademii Navuk. Chimičnaja sieryja». U im prapanujecca zručny i bolš chutki «adnastadyjny mietad sintezu» anałahaŭ epibatydzinu.

U artykule śćviardžajecca, što jaho aŭtary — supracoŭniki TAA «Łabaratoryja vysokich technałohij». Nasamreč jany nie byli supracoŭnikami hetaj łabaratoryi, śviedčać uciečki.

Zatoje šeść ź siami suaŭtaraŭ — štatnyja supracoŭniki NC «Sihnał». Heta chimiki Ihar Babkin, Siarhiej Hałan, Hieorhij Nazaraŭ i Alaksiej Aksionaŭ, Volha Judzina (viadoma, što jana staršy navukovy supracoŭnik 22‑j łabaratoryi navukova-vytvorčaha adździeła), a taksama Alaksiej Łamanaŭ (zahadčyk 23‑j łabaratoryi navukova-vytvorčaha adździeła).

«Ahienctvu» nie ŭdałosia ŭstanavić suviaź z «Sihnałam» tolki adnaho suaŭtara — pałkoŭnika Michaiła Hucaluka. Jon — načalnik adździeła arhanizacyi navukovaj pracy i padrychtoŭki navukova-piedahahičnych kadraŭ u Vajskovaj akademii radyjacyjnaj, chimičnaj i bijałahičnaj abarony.

Ananimny rasijski chimik u kamientaryi The Insider pradkazaŭ, što epibatydzin sintezavali mienavita ŭ «Sihnale».

«Mahčyma, epibatydzin atrymali nie ŭ Dziaržaŭnym navukova-daśledčym instytucie chimičnych technałohij, a ŭ «Sihnale»: reakcyja Dylsa — Aldera, abarona aminahrupy i cyklizacyja — heta ŭsio napramak Babkina, a atrymańnie karfientaniłu, paładyj na vuhali — heta moh rabić Siarhiej Hałan», pišacca ŭ tym artykule.

Čym viadomyja aŭtary artykuła?

Sintezam anałaha epibatydzinu hrupaj kiravaŭ mienavita zhadany ananimnym chimikam Babkin, pisaŭ viadučy navukovy supracoŭnik Instytuta arhaničnaj chimii RAN Anatolij Vieraščahin. U «Sihnale» Babkin pracuje jak minimum ź siaredziny 2010-ch, śviedčać uciečki. U 2000‑ch Babkin paśpiavaŭ papracavać u Vajennaj akademii radyjacyjnaj, chimičnaj i bijałahičnaj abarony (RCHBZ) i, jak i dyrektar «Sihnała» Artur Žyraŭ, u 27‑m navukovym centry Minabarony.

Babkin — suaŭtar patenta 27‑ha NC Minabarony na «Sposab atrymańnia mietył4-[(3,4-dychłaryfienił)acetyłu]-3-[(1-pirrolidynił)mietył]-1-pipierazinkarbaksilatu». Heta rečyva adnosicca da taho ž kłasa, što i karfientanił i ramifientanił — taksiny, jakija rasijskija śpiecsłužby vykarystoŭvali pry zachopie teatralnaha centra na Dubroŭcy padčas terakta 2002 hoda (ad nastupstvaŭ prymianieńnia «usyplalnaha» hazu tady zahinuli bolš za sto zakładnikaŭ).

Hałan i Nazaraŭ — ekśpierty ŭ halinie nanainkapsulacyi, vyvučeńniem jakoj vielmi aktyŭna zajmalisia ŭ «Sihnale».

Nanainkapsulacyja — heta technałohija ŭpakoŭvańnia nanačaścic rečyva ŭ abałonku ź inšaha rečyva. Vierahodna, vykarystoŭvałasia pry prymianieńni «Navička». Z dapamohaj nanainkapsulacyi možna zamaskiravać jad, schavać jaho simptomy i ŭskładnić dyjahnaz. Hałan i Nazaraŭ vyvučali nanačaścicy jak sposab dastaŭki «lekarskich srodkaŭ» da roznych tkanak arhanizma, u pieršuju čarhu da kletak niervovaj sistemy.

Pa stanie na 2019 hod Hałan sumiaščaŭ pracu ŭ «Sihnale» z pasadaj navukovaha supracoŭnika dziaržaŭnaha Naučna-daśledčaha vyprabavalnaha instytuta vajennaj miedycyny (jaho kiraŭnik Siarhiej Čapur kansultavaŭ słužačych HRU, jakija atrucili Siarhieja i Juliju Skrypalaŭ).

Jašče adzin suaŭtar artykuła «Sihnała» Alaksiej Aksionaŭ u inšych navukovych pracach apisvaje ekstrakcyju roznych rečyvaŭ z raślin, u tym liku što rastuć u ekzatyčnych miescach. Siarod ich — karani zamanichi ščacinistaj (Oplopanax horridus) z Paŭnočnaj Amieryki i kara karycy (Cinnamomum) z Kitaja, Vjetnama, Indaniezii i z Šry-Łanki.

Kamientary3

  • Žvir
    24.02.2026
    Jany tolki stvaryli toje rečyva, užyli jaho inšyja.
  • dobraja navina
    24.02.2026
    jany pavinny niesci poŭnuju adkaznaść, bo jany vielmi dobra razumieli dla čaho heta usie robicca
  • tolik
    25.02.2026
    Navalnyj svoim putiom očień jasno pokazał vsiem, kak nado boroťsia s riežimom tak, čtoby nie naniesti riežimu nikakich povrieždienij i dať jemu vozmožnosť s soboj raspravitsia sovieršienno bieź vsiakich dla siebia pośledstvij!

Ciapier čytajuć

U vyniku ŭdaru «Iskanderami» pa vystavie ŭzbrajeńnia pad Kijevam zahinuli 10 čałaviek, 100 paranienyja9

U vyniku ŭdaru «Iskanderami» pa vystavie ŭzbrajeńnia pad Kijevam zahinuli 10 čałaviek, 100 paranienyja

Usie naviny →
Usie naviny

Zorka i byk Łuis Albierta: biełarusy zhadvajuć mianuški karoŭ u svaich vioskach4

Słuč u Słucku tak zarasła, što płyni miescami ŭžo amal i nie vidać

Litoŭskaja siamja pajšła ŭ hryby i sustreła ŭ lesie strausa16

U Minsku zatrymali rasijskaha arhanizatara bujnoj machlarskaj schiemy z «papiarovym PDV». Što za jana?1

Navapołacki makrušnik paličyŭ, što kali Rasija płacić za zabojstvy ŭkraincaŭ, to treba najmacca. Ale prahadaŭ8

Andrej Pačobut paprasiŭ premjera Polščy vydavać biełarusam dakumient zamiežnika minimum na try hady26

Znajšła siabroŭku i pierajechała ŭ publičny valjer. Jak ciapier žyvie janocicha-nielehałka Jasienija?2

«Žachliva śmiardzić». U Breście masava skardziacca na vadu z-pad krana1

Biełaruś papiaredziła Polšču pra nibyta rychtavany na jaje terytoryi terakt3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U vyniku ŭdaru «Iskanderami» pa vystavie ŭzbrajeńnia pad Kijevam zahinuli 10 čałaviek, 100 paranienyja9

U vyniku ŭdaru «Iskanderami» pa vystavie ŭzbrajeńnia pad Kijevam zahinuli 10 čałaviek, 100 paranienyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić