Paškodziŭ radzimku — atrymaŭ rak. Ankołah raźviančaŭ mify pra miełanomu
Ci praŭda, što vypadkovaje paškodžańnie radzimki moža spravakavać rak, i ci varta adkładać ich vydaleńnie da vosieni? Ankołah-chirurh Alaksandr Dziehciaroŭ u hutarcy z «Minsk-Navinami» raźviančaŭ častyja mify pra radzimki i patłumačyŭ, kali nasamreč varta naściarožycca.

Mif № 1
Vialikaja kolkaść radzimak na ciele pakazvaje na schilnaść da miełanomy.
Častkova praŭda. Vialikaja kolkaść radzimak na skury — sapraŭdy adzin sa značnych faktaraŭ ryzyki. Jak praviła, naściarožycca varta tym, u kaho na ciele bolš za 100 radzimak. U hetym vypadku vierahodnaść raźvićcia zachvorvańnia ŭzrastaje ŭ 5—7 razoŭ, tamu za stanam skury treba sačyć asabliva ŭvažliva.
Mif № 2
Lepš naohuł nie čapać radzimki — luboje ich paškodžańnie śmiarotna niebiaśpiečna.
Chłuśnia. Pazbaŭlacca ad radzimak možna i treba, kali dla hetaha jość pakazańni. Jany dzielacca na dva typy: estetyčnyja (kali radzimka prosta zaminaje pacyjentu ci nie padabajecca vizualna) i miedycynskija (kali padazronyja prykmiety bačyć urač). Pry padazreńni na patałohiju vydalić radzimku nieabchodna jakraz dla taho, kab vyklučyć ci svoječasova spynić miełanomu.
Bytavaja traŭma radzimki (naprykład, kali vy zakranuli jaje adzieńniem) nie pravakuje miełanomu. Biaśpiečna i jaje vydaleńnie ŭ doktara: pracedura nie niasie ryzyk, kali vykanana prafiesijna, a vydalenyja tkanki nakiravany na histałohiju.
Mif № 3
Uletku vydalać radzimki niepažadana.
Chłuśnia. Siezonnaść u dadzienym vypadku nie adyhryvaje nijakaj roli, na pieršym miescy zaŭsiody staić zdaroŭje pacyjenta. Kali radzimka vyklikaje padazreńni ŭ doktara, pazbaŭlacca ad jaje treba nieadkładna — choć u lipieni, choć u studzieni.
Kali vy vyrašyli vydalić radzimku ŭletku, rekamiendacyja standartnaja: jak tolki sydzie achoŭnaja koračka, hetaje miesca treba abaraniać soncaachoŭnym kremam naroŭni z usioj astatniaj skuraj.
Mif № 4
Čym ciamniejšaja radzimka, tym jana niebiaśpiečniejšaja.
Nie zusim tak. Sapraŭdy, miełanoma, jak praviła, maje bolš ciomny adcieńnie, čym zvyčajnyja radzimki, koler jakich varjirujecca ad śvietła— da ciomna-karyčnievaha. Adnak heta nie hałoŭny kryteryj. Nasyčanaść koleru pakazvaje tolki na hłybiniu zalahańnia pihmientu ŭ płastach skury.
Mif № 5
Vialikija radzimki na soncy možna zaklejvać płastyram.
Chłuśnia. Abaraniać ad sonca treba ŭsio cieła całkam. Dastatkova prosta raŭnamierna nanieści jakasny soncaachoŭny krem na adkrytyja ŭčastki skury, nie robiačy śpiecyjalnaha akcentu na radzimkach.
Mif № 6
Źjaviłasia novaja radzimka — heta dakładna rak.
Chłuśnia. Novaja radzimka — heta ŭsiaho tolki novaja radzimka. Ich źjaŭleńnie na praciahu žyćcia źjaŭlajecca absalutnaj normaj. Pik aktyŭnaści ŭtvareńnia nievusaŭ zvyčajna prypadaje na ŭzrost ad 30 da 40 hadoŭ, a voś paśla 50 hadoŭ hety praces rezka idzie na spad.
Mif № 7
Miełanoma pahražaje tolki śvietłaskurym ludziam.
Chłuśnia. Ludzi sa śvietłymi vałasami i skuraj (pieršym i druhim fotatypam) sapraŭdy znachodziacca ŭ hrupie pavyšanaj ryzyki, bo jany momantam abharajuć na soncy. Adnak miełanoma moža raźvicca ŭ čałavieka z absalutna lubym fotatypam skury, uklučajučy ciemnaskurych.
Kamientary