Volhu Babkovu ŭzhanarodziać za cudy i strachi VKŁ, Siarhieja Šaprana — za žyćciapis Bykava
Stali viadomyja imiony laŭreataŭ štohadovych premijaŭ BiełaruskahaPEN-centru za lepšuju knihu 2010 hodu. Premija imia Franciška Bahuševiča prysudžanaja Volzie Babkovaj, a premija imia Alesia Adamoviča Siarhieju Šapranu.
Volzie Babkovaj premija imia Franciška Bahuševiča prysudžanaja za knihu
Heta pieršaja kniha spadaryni Babkovaj. Aŭtarka, adnak, dobra viadomaja čytaču, bo šmat drukavałasia ŭ biełaruskaj peryjodycy i kalektyŭnych zbornikach. Kniha napisana ŭ formie ese, u jakich ŭznaŭlajecca pobyt, noravy i dačynieńni biełarusaŭ za časy Vialikaha Kniastva Litoŭskaha. Suchija radki histaryčnych dakumentaŭ aŭtarka napoŭniła realnym śvietam žyćcia tahačasnych ludziej.
Voś jak Volha Babkova ŭspryniała navinu pra prysudžeńnie joj hanarovaj premii.
«Uvohule, ja kaniečnie, ździviłasia, tamu što ja zaŭsiody viedaju, što jość bieźlič ludziej, jakija robiać lepš za mianie, pišuć lepš, ale, zrazumieła, pryjemna ŭsio roŭna. Redka viartajusia da pieračytvańnia ŭłasnych staronak, ale adnojčy ja ŭsio ž nabrałasia śmiełaści i pieračytała knihu voś tak zapar całkam, i atrymała sama zadavalnieńnie. I heta dla mianie było takim pakazčykam, što, napeŭna, niejki impet tam usio ž taki jość. Biezumoŭna, ja nie adychodziła ad dakumentaŭ i tamu jany mnie dapamahli. Tolki što ja praź siabie heta ŭsio pasprabavała prapuścić. Ale nu chto viedaje, što było dakładna, i kali b my apynulisia čatyrysta hadoŭ tamu, ci paznali b my toje, pra što my tak upeŭniena pišam. Chacia ja nie skažu, što ja tak upeŭniena pisała, ja aściarožna pisała».
Premija imia Alesia Adamoviča prysudžanaja Siarhieju Šapranu, jaki skłaŭ fundamentalny dvuchtomnik «Vasil Bykaŭ. Historyja žyćcia ŭ dakumentach, publikacyjach, uspaminach, listach» (Miensk — Harodnia, 2009: Biblijateka Baćkaŭščyny, Haradzienskaja biblijateka.)
Siarhiej Šapran składaŭ knihu pra Vasila Bykava ŭsie tyja hady, jak nia stała narodnaha piśmieńnika. Jamu ŭ hetaj pracy dapamahali mnohija ludzi, bieź jakich, ličyć aŭtar, nie było b ni samoj knihi, ni premii za jaje.
«Kali ja daviedaŭsia pra prysudžeńnie hetaj premii, to mnie ŭ hałavie kruciacca tolki słovy ŭdziačnaści tym, chto dapamahaŭ mnie ŭ hetaj spravie. Heta ŭ pieršuju čarhu, kaniečnie, Ryhor Baradulin i Hienadź Buraŭkin, jakija ŭvieś toj čas, pakul ja pracavaŭ nad knižkaj, padtrymlivali mianie. Słovy ŭdziačnaści Irynie Michajłaŭnie Bykavaj za mahčymaść pracavać z archivam Vasila Ŭładzimieraviča. Udziačnaść Zhurtavańniu biełarusaŭ śvietu „Baćkaŭščyna“ i ŭ pryvatnaści Alenie Makoŭskaj i Ninie Šydłoŭskaj i Paŭłu Mažejku ź jaho Haradzienskaj biblijatekaj, bo biaź ich udziełu ŭ maim losie hetaj knihi i dasiul mahło b nia być. Kaniečnie, ja chacieŭ by pryhadać jašče Natallu Alaksandraŭnu Adamovič, jakaja taksama dapamahała mnie ŭ hetaj spravie. I hetaja premija dla mianie ŭdvaja symbaličnaja, bo Aleś Adamovič, jak viadoma, byŭ najbližejšym siabram Vasila Ŭładzimieraviča. I ja dumaju, što biaz hetych usich imionaŭ, jakija ja pryhadaŭ, i jakija nie ŭzhadaŭ ciapier, ale jakija ŭsie jość u hetaj knižcy, biaz ich naŭrad ci była b mahčymaja hetaja kniha pra Vasila Bykava i ja nie atrymaŭ by biez dapamohi hetych ludziej ciapier hetuju premiju».
Hanarovyja ŭznaharody laŭreatam buduć uručanyja 3 sakavika ŭ Suśvietny dzień piśmieńnika.
Premija imia Alesia Adamoviča była zasnavanaja Biełaruskim
Premija imia Franciška Bahuševiča — štohadovaja litaraturnaja premija Biełaruskaha
-
Fatohraf z Kalinkavičaŭ zasudziŭ Maskoŭski zaapark, jaki vykarystaŭ biez dazvołu jaho fota norki
-
«Heta jaho paduška biaśpieki». Na trasie pad Minskam zaŭvažyli niezvyčajny sposab pieravozki šyn
-
Łukašenka ŭviazaŭ vyzvaleńnie palitviaźniaŭ z adkryćciom amierykanskaha pasolstva i finansavymi pytańniami
«70% mastakoŭ u čornych śpisach». Mastak Siarhiej Hrynievič paśla tryumfu ŭ Vieniecyi raskazaŭ pra hady maŭčańnia i pra toje, na jakim śviecie jon apynuŭsia
Kamientary