NH: Biełaruś «nahreła» rasijski biudžet na $700 młn
«Biełaruś stała vyrablać naftachimičnuju pradukcyju ŭ niečuvanych dla suśvietnaha handlu maštabach», — piša rasijskaje vydańnie «Novaja hazieta».
U čym sakret nievierahodnaha pośpiechu?
Biełaruski ekanamičny cud paśla abvału nacyjanalnaj valuty ŭ 2011 h. krychu pablaknuŭ, ale šmat u čym dziakujučy roznapłanavaj padtrymcy Rasii kraina vypłyła. Vyhadnyja ŭmovy pastavak nafty, trochmiljardny kredyt ad Antykryzisnaha fondu JeŭrAzES, a zatym i zvyšlhotnyja ŭmovy pastavak hazu, dy i prosta vielizarny rasijski rynak, adkryty dla biełaruskich tavaraŭ, źbierahli biełaruskuju ekanomiku ad krachu. Pryčym ad krachu, stvoranaha rukami samich biełaruskich kiraŭnikoŭ — pierad prezidenckimi vybarami krainu zalivali hrašyma, i drukavalny stanok nie spyniaŭsia.
Ciapier, kali ŭsio horšaje, zdajecca, užo zzadu, biełaruskija ŭłady viartajucca da raniejšaj rytoryki i roznyja čyny napieraboj abiacajuć zapavietnyja 500 dalaraŭ siaredniaha zarobku. Kraina rychtujecca da pasiaŭnoj, usie radujucca pośpiecham u źniešnim handli — pryjemnyja budni płanavaj ekanomiki.
Dziŭna, što ŭ krainie, jakaja idzie pa rejkach Dziaržpłana, adna znamianalnaja padzieja zastałasia biez uvahi — B
jełaruś za apošnija hady stała najbujniejšym u śviecie vytvorcam naftachimičnaj pradukcyi.Nie ŭsioj, viadoma, a asobnych vidaŭ. Dla rezkaha praryvu na suśvietnyja rynki kraina abrała davoli vuzki siehmient — rastvaralniki i razbavicieli, a taksama zmazačnyja materyjały.
Vynik pryjšoŭ chutka — u minułym hodzie na ekspart Biełaruś pastaviła rastvaralnikaŭ i zmazačnych materyjałaŭ u razy bolš tradycyjnych lidaraŭ hetaha rynku — Hiermanii, ZŠA i inšych krain. Sukupna ŭ 2011 hodzie heta pryniesła Biełarusi zvyš 1,9 młrd dalaraŭ, choć jašče hodam raniej — ścipłyja 160 młn dalaraŭ.Pastupleńnia valuty ad novych artykułaŭ ekspartu apynulisia supastaŭnyja z vyručkaj «Biełaruśkalija» ad ekspartu kalijnych uhnajeńniaŭ — «nacyjanalnaha zdabytku» Biełarusi. Čamu ž taki hrandyjozny pośpiech apynuŭsia niezaŭvažanym biełaruskimi ŭładami?
Užo pieršy pohlad na
Adkazy na hetyja pytańni śviedčać, što pośpiech prynieśli inavacyi, ale nie vytvorčyja, a padatkovyja.
Z 2011 hoda Biełaruś stała biaspošlinna atrymlivać rasijskuju naftu i naftapradukty. Była abranaja prostaja schiema — naftapradukty, jakija atrymlivajucca na biełaruskich NPZ z rasijskaj nafty, iduć na ekspart. Ekspartnaja pošlina pieraličvajecca ŭ biudžet Rasii. Kab maksimizavać ekspart, Biełaruś amal u 6 razoŭ pavialičyła impart naftapraduktaŭ — u 2011 hodzie jon jak minimum u 1,5 razy pieravysiŭ ŭvieś ŭnutrany popyt.
Ekspartnaja pošlina vielmi vialikaja — paradku 270 dalaraŭ z kožnaj tony. Ale jaje dziejańnie raspaŭsiudžvajecca tolki na enierhietyčnyja tavary.
Kali ž vypuskać z nafty chimičnuju pradukcyju, tady nijakaj pošliny płacić nie treba, i tym bolš pieraličvać jaje ŭ rasijski biudžet. Mienavita tak i pastupiła Biełaruś — i aktyŭna stała vyrablać z rasijskaj nafty i naftapraduktaŭ rastvaralniki i zmazačnyja materyjały.Tak na śviet źjaviłasia 2,2 młn ton hetych materyjałaŭ, choć hodam raniej ich było vyrablena na paradak mienš.
Možna było b paradavacca kiemlivaści biełaruskich naftapierapracoŭščykaŭ, kali b nie niekalki sumniŭnych faktaŭ.
Uvieś suśvietnaj ekspartny rynak hetaha tavaru, da źjaŭleńnia na im Biełarusi, składaŭ nie bolš za 1,5 młn ton. A Biełaruś za adzin hod zrabiła zvyš 2 młn ton, ź jakich 1,5 młn pastaviła na ekspart u Łatviju.Voś tolki ŭ Łatvii čamuści aficyjnaja statystyka pryvodzić zusim inšyja ličby — nijakaha vybuchovaha rostu impartu ź Biełarusi nie było. Zatoje łatvijskija party ažyćciavili rekordnuju pieravałku hruzaŭ u 2011 h. pahruzka naftapraduktaŭ u hodzie jak raz vyrasła na 2,5 młn ton, a vadkich chimikataŭ, jakimi źjaŭlajucca rastvaralniki i razbavicieli, nabrałasia mienš čym na 0,2 młn ton.
Atrymlivajecca, što biełaruskija rastvaralniki pry pierasiačeńni łatvijskaj miažy pieratvarajucca znoŭ u naftapradukty i naŭprost nakiroŭvajucca ŭ partovyja terminały. Anałahičnaja situacyja i sa zmazačnymi materyjałami — usia Niamieččyna i Francyja pastavili na ekspart amal stolki ž, kolki i maleńkaja Biełaruś.
U karyść taho, što ŭsia inavacyjnaja
A košt biełaruskich «rastvaralnikaŭ», jak ni dziŭna, praktyčna supadaje z koštam ekspartujemych joju naftapraduktaŭ — krychu bolš za 800 dalaraŭ za tonu.Pa zmazvalnych materyjałach roźnica jašče bolš ašałamlalnaja —
biełaruskija tańniej raz u šeść.
Možna było b nie źviartać uvahi na biełaruski «dempinh», kali b jon nie abiarnuŭsia prykmietnymi stratami dla Rasi. Kali maje miesca biaspošlinny vyvaz Biełaruśsiu rasijskich naftapraduktaŭ u abjomam 2,7 młn ton, to heta aznačaje kradziež z rasijskaha biudžetu bolš za 700 młn dalaraŭ tolki za minuły hod. Uličvajučy maštab uciahnutych resursaŭ i vysoki temp, ź jakim jon raście ŭžo ŭ hetym hodzie, całkam vierahodna, što ŭsio heta adbyvajecca nie biez udziełu rasijskich naftavych kampanij.
Kamientary