Praces pačaŭsia sa skandałaŭ
4 červienia atrymaŭ praciah sud nad žurnalistami “Pahoni” Mikołam Markievičam i Paŭłam Mažejkam, pierapynieny 16 traŭnia. Abodvuch žurnalistaŭ vinavaciać u paklopnictvie na prezydenta.
Na hety sud treba było prychodzić zahadzia. Bo nie chapała miesca. Zala №15 źmiaščaje 30 ci krychu bolej čałaviek.
Minułym razam bolšaść achvotnych nia trapiła ŭ zalu. Apošnija ščaśliŭcy zdoleli znajści miesca za 20 chvilinaŭ da pačatku. Ciapier zala była zabitaja ŭžo za hadzinu. Ludzi razbrylisia pa inšych sudovych pamiaškańniach, šukajučy kresłaŭ. Chłopcy prapanoŭvali dziaŭčatam siadać da ich na kaleni. Niekatoryja siadzieli ŭtroch na dvuch kresłach. Apošnim sudovym bastyjonam stała łava padsudnych u zaharadcy, jakuju zaniali žurnalisty, tamu što im nie było dzie sieści. Žurnalist A. navat patrymaŭ časova na kalenkach žurnalistku I. Na minułym pasiedžańni taksama ludzi siadzieli ŭ hetaj samaj 15-j zali navat na pałamanych kresłach. Tady prysutnyja hieraična vyrašyli, što lepiej siadzieć na takich, čym pakinuć pamiaškańnie, jak patrabavała sudździa. Kolkaść ludziej, jakija chočuć padtrymać Markieviča i Mažejku, — vializnaja.
Praces pačaŭsia z zapytańnia sudździ T.Klimavaj pra miesca pracy padsudnych. Mikoła Markievič nazvaŭsia hałoŭnym redaktaram “Pahoni”, a Pavał Mažejka skazaŭ, što źjaŭlajecca biespracoŭnym. Jak viadoma, 12 listapada 2001 h. hazetu začyniŭ Vyšejšy haspadaračy sud Miensku. Adnak dahetul isnuje i abnaŭlajecca sajt “Pahoni” ŭ Internecie.
Minułym razam dać bolšuju zalu prasili pravaabaroncy sa stalicy. Hetym razam, jašče tydzień tamu, admysłovaje chadajnictva sudździ Klimavaj napisaŭ Mikoła Markievič. Adkazu nie dačakaŭ i ŭ časie pasiedžańnia vykazaŭ svajo ździŭleńnie hetym. Sudździa paryravała: mahu, maŭlaŭ, adkazvać na praciahu miesiaca. Adnak advakat Markieviča S.Curko ź Miensku ŭdakładniŭ: u takim vypadku treba nia prosta “litaralna” vykanać normu zakonu (30 dzion na razhlad chadajnictva), a davieści biesstaronnaść sudu, razhledzieŭšy chadajnictva za 3 dni.
Markievič musiŭ znoŭku zajavić chadajnictva nakont zali, u jakoj mahli b prysutničać usie achvotnyja. Iznoŭ — admova. Tady novaje chadajnictva — advod sudździ Klimavaj. Paśla pierapynku — praz hadzinu i 10 chvilinaŭ — sud abviaščaje svajo rašeńnie: admović i ŭ hetym chadajnictvie. I zakryvaje pasiedžańnie da ranicy nastupnaha dnia. Paśla pierapynku milicyja nie puskała publiki ŭ budynak. Dyk ludzi prarvalisia. Było pabitaje škło ŭ dźviarach. Paranieny brat Mikoły Markieviča Alaksiej, paranieny milicyjant.
Ničoha padobnaha da taho, što adbyłosia ŭ Leninskim sudzie 4 červienia, u Horadni raniej nie zdarałasia. Hetym razam sudovy praces pačaŭsia pa-sapraŭdnamu.
U sieradu pasiedžańnie było pryznačanaje na 10-ju ranicy, ale ŭžo a 9-j zala była napałovu zaniataja ludźmi paholenymi albo z karotkimi stryžkami — supracoŭnikami milicyi. Usio-tki bolšaść žurnalistaŭ zdoleła trapić na praces. Sudździa Taciana Klimava nie zadavoliła chadajnictva Mikoły Markieviča i Paŭła Mažejki ab pradaŭstaŭleńni im hramadzkich abaroncaŭ. Paśla hetaha Pavał Mažejka zajaviŭ advod sudździ. Sudździa abjaviła pierapynak, a paśla advod nie zadavoliła. Hetym i skončyłasia sierada.
Siarhiej Kraŭcoŭ, Horadnia
Ciapier čytajuć
Novyja detali źniknieńnia Anatola Kotava. Jachta ź im źmianiła kurs na Abchaziju, dzie jaho vyvieli supracoŭniki FSB. Ale vykradańnie ci insceniroŭka?
Novyja detali źniknieńnia Anatola Kotava. Jachta ź im źmianiła kurs na Abchaziju, dzie jaho vyvieli supracoŭniki FSB. Ale vykradańnie ci insceniroŭka?
Cichanoŭskaja pra ŭdar pa aŭtobusie ź biełaruskimi dziećmi: Nie ryzykujcie žyćciom — nie jedźcie ŭ Rasiju, jakaja viadzie złačynnuju i niespraviadlivuju vajnu
Kamientary