Cieraź miažu tajemnymi ściežkami pieravodzić ich darosły pravadnik. Minuć kardon nialohka. Navat nia dziela achovy, a z pryčyny ciažkich pryrodnych umovaŭ Himałajaŭ. Niekatoryja z 8—9-hadovych tybetcaŭ nie vytrymlivajuć hetaha padarožža i pamirajuć, inšyja kalečacca.
| FOTA www.wisc.edu |
Hety asiarodak isnuje ŭžo kolki dziasiatkaŭ hadoŭ. Paŭstaŭ jon paśla masavych uciokaŭ tybetcaŭ ad kitajskich akupantaŭ u 1959 h., kali mnohija dzieci zhubili baćkoŭ. Kab dać im žytło j adukacyju, z dapamohaj roznych mižnarodnych arhanizacyjaŭ byli stvorany dziciačy prytułak i škoła.
Siońnia ŭ Indyi dvanaccać ustanovaŭ takoha kštałtu. Tam zajmajucca bolš za 11 tys. vučniaŭ. Spačatku heta byli dzieci ŭciekačoŭ albo siroty, ale ciapier «z taho boku» jduć i jduć dzietki pa navuku.
Ułady KNR amal nie dapuskajuć tybeckaj movy ŭ škołach Tybetu. Pra vyvučeńnie jaho historyi ci relihii niama j havorki. U padručnikach jość tolki Mao, «kitajskaja Radzima» i «zbavieńnie Tybetu ad feadalizmu j adstałaści». Da taho ž tybetcam treba płacić za vučobu bolš, čym praŭdzivym kitajcam.
Žyvučy ž u indyjskim Dharamsale, dzieci nia tolki vučacca pa-svojmu, ale j atrymlivajuć adpaviednaje vychavańnie. Jano pavinna zrabić ich paŭnavartasnymi čalcami hramadztva, dapamahčy ŭśviadomić siabie tybetcami. Mnohija vučni tybeckich škołaŭ paśla pastupajuć u indyjskija ŭniversytety, robiacca specyjalistami, kab, jak skazaŭ Dałaj Łama, «zadavolić patreby tybeckaha vyhnańnickaha hramadztva i być hatovymi, kali nadydzie čas, viarnucca na Baćkaŭščynu».
Toj, chto vučyŭsia ŭ Indyi, mocna ryzykuje, traplajučy ŭ akupavany kitajcami Tybet. Zvyčajna aryštoŭvajuć adrazu, ledźvie źjavišsia ŭ rodnym pasieliščy. Uratavacca možna, tolki žyvučy miž čužymi, dzie nichto nia viedaje, što ty vučyŭsia ŭ tybeckaj škole. Tamu balšynia vyhnańnickaje moładzi zastajecca žyć i pracavać u Indyi, čakajučy lepšych časoŭ.
Štohod bolš za tysiaču dziaciej vypraŭlajucca ŭ niebiaśpiečnaje padarožža pa navuku.
Siarhiej Radštejn

Kamientary