Hramadstva3939

Piać faktaŭ pra mitrapalita Minskaha i Słuckaha Paŭła

61-hadovy mitrapalit Pavieł (Panamaroŭ) byŭ pryznačany kiraŭnikom Biełaruskaj pravasłaŭnaj carkvy. «Naša Niva» sabrała samyja cikavyja fakty pra jaho.

Niečakanaje pryznačeńnie

Toje, što mitrapalit Fiłaret chvory i jamu chutka spatrebicca zamiena, viedali ŭsie. Kaniečnie, u takoj situacyi abmiarkoŭvalisia mahčymyja varyjanty. Nazyvałasia navat imia prateireja Fiodara Poŭnaha. Choć jon nie źjaŭlajecca manacham. Adnak carkoŭnyja ludzi nie adkidali taki varyjant, što Fiodar razam sa svajoj žonkaj mohuć razam syści ŭ manastyr.

Pahavorvali navat, što na kandydatury Poŭnaha nastojvaŭ asabista Alaksandr Łukašenka.

Ź biełaruskich japiskapaŭ najčaściej zhadvaŭsia Huryj, kansiervatyŭny jepiskap Navahrudski. Uzhadvali pra biełaruskija karani japiskapa Noŭharadskaha Lva Ciarpickaha (naradziŭsia ŭ Staŭpieckim rajonie) i Nižaharodskaha Hieorhija Daniłava (rodam sa Žłobina).

Adnak mała chto čakaŭ, što novym mitrapalitam stanie čałaviek, jaki da hetaha zusim nijak nie byŭ źviazany ź Biełaruśsiu.

Dobra adhukaŭsia ab Łukašenku

U červieni sioleta Pavieł naviedvaŭ Minsk. «U Biełarusi ja pabačyŭ toje, čaho nie bačyŭ nidzie», - skazaŭ jon u intervju sajtu sobor.by. «Ja dumaju, siudy treba pryvozić i aśvietnikaŭ, i budaŭnikoŭ, i śviataroŭ, i kožny tut zmoža pieraniać šmat dobraha. Ja prosta uzrušany tym, što siońnia ŭbačyŭ. I ŭsie hetyja spravy dabra, lubovi i miłasernaści adbyvajucca, na moj pohlad, ad taho dobraha, čystaha serca, miłaha serca, jakoje jość u našych ludziej, pravasłaŭnych ludziej, jakija žyvuć na hetaj miłaścivaj biełaruskaj ziamli».

«Pravasłaŭny stalinizm»

Samyja viadomyja vykazvańni mitrapalita Paŭła datyčać temy stalinizma, u tym liku ŭ kołach pravasłaŭnaha duchavienstva.

«Niurnbierhski praces asudziŭ paśla Druhoj suśvietnaj vajny fašyzm, a voś leninizm, marksizm, ateizm, stalinizm, na žal, da hetaha času nie asudžanyja. Nie było dadziena palityčnaj, ideałahičnaj acenki. A treba było heta zrabić, bo vialikaja kolkaść ludziej - miljony, dziesiatki miljonaŭ - zahinuła z-za hetaj ideałohii. Heta bahabornickija, antyčałaviečaja ideałohija.

Haspodź pa-za časam i pa-za čałaviečych kanfliktami. Ad taho, što my tut, na ziamli, prydumlajem, jak u narodzie kažuć, Bohu ni horača, ni choładna. A voś nam, ludziam, lubaja ideałohija, prynosić ci karyść, abo škodu. Dyk voś, ideałohija ateizmu, marksizmu, leninizmu i stalinizmu naniesła kałasalnuju škodu. I da hetaha času, darečy skazać, ateizm hubić vielizarnaja kolkaść duš čałaviečych.

Što da nieasudžalnaha staŭleńnia niekatorych śviataroŭ da stalinizmu… Siarod našaha brata taksama jość roznyja ludzi».

Pa błasłavieńni mitrapalita Paŭła razancam raskazvali, što rabili z cerkvami balšaviki, jaki teror čyniŭsia ŭ dačynieńni śviataroŭ i viernikaŭ. Što ž, kali mitrapalit Pavieł praciahnie hnuć svaju liniju i ŭ Biełarusi, dzie nie było dekamunizacyi, to spravaŭ u jaho budzie vielmi mnoha.

Viartańnie starych nazvaŭ

Mitrapalit Pavieł źjaviŭsia na śviet u Karahandzie. Jahonaja siamja była represavanaj. Chryściŭ jaho tam u malenstvie starac Sievaśćian (Famin), jaki ŭ budučym budzie dałučany da śviatych. Pavieł kazaŭ, što Sievaśćian Karahandzinski adyhraŭ važnuju rolu ŭ jahonym žyćci.

Mitrapalit vykazvaŭ inicyjatyvu, kab Vałhahradu było viernutaja nazva Carycyn, jakaja isnavała ad 1589 da 1925. «Starym haradam treba viartać ich raniejšyja imiony, u hetym budzie vyjaŭlacca pierajemnaść naša. My ž časta havorym pra toje, što naša budučynia zaležyć ad taho, jak my pamiatajem svaju historyju. Toj, chto nie pamiataje svaju historyju, u taho nie budzie i dobraj budučyni».

Cikava, ci vystupić mitrapalit za pieraimienavańnia Dziaržynska ŭ Kojdanava?

Słužeńnie ŭ Amierycy

Mitrapalit Pavieł vielmi praciahły čas słužyŭ nie ŭ Rasii. Jašče ŭ 1980-yja pradstaŭlaŭ RPC u Jerusalimie (što daje padstavy na roznyja domysły). Amal adrazu z razvałam Savieckaha sajuza jon byŭ pryznačany japiskapam Zarajskim. Hetaje japiskapstva mieścicca ŭ ZŠA (naviedvaŭ taksama prychody ŭ ZŠA i Mieksicy). Potym pracavaŭ u Vienie. U Rasiju viarnuŭsia tolki ŭ 2003-m. Viadoma, što ŭ ZŠA mieŭ sustrečy z kiraŭnikom Ruskaj zarubiežnaj carkvy Iłaryjonam.

«Na mianie vielmi vialikaje ŭražańnie zrabili adnosiny viernikaŭ ludziej pamiž saboj i sa svaimi pastyrami paśla nabaženstvaŭ, pra što ja časta raspaviadaju ŭ Razani. Voś heta - sapraŭdnaja supołka! Heta nie našy pravasłaŭnyja chramy ŭ Rasii, kudy ludzi prychodziać tolki pamalicca, a paśla słužby adrazu razychodziacca pa svaich chatach. Ja nikoli nie rabiŭ roźnicy pamiž ruskamoŭnymi i anhłamoŭnymi prychodami», — uzhadvaŭ mitrapalit pra słužbu ŭ ZŠA.

Heta nie zaminaje mitrapalitu hanić zachodniaje hramadstva i havaryć pra jaho razłažeńnie. U Rasiei jon byŭ viadomy vielmi nacyjanalistyčnymi, impierskimi pohladami.

Apytanka

Kamientary39

Ciapier čytajuć

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady4

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Usie naviny →
Usie naviny

Niepadalok ad płoščy Pieramohi ŭ niezvyčajnym domie pradajecca kvatera z sadam pad voknami i miescam dla barbiekiu

U Rasii biełarus na fury tak urezaŭsia ŭ aŭtazak, što aryštant unutry straciŭ prytomnaść

Što rabić, kali kvateru zatapiła?2

U minskim parku Čaviesa dva dni budzie pracavać zipłajn — reč sa spuskam na šalonaj chutkaści2

Łukašenka zahadaŭ, kab byłych siłavikoŭ, ratavalnikaŭ i dypłamataŭ, zvolnienych «pa dyskredytujučych», adsočvali piać hadoŭ9

Maryna Zołatava: U palitźniavolenaj Taćciany Kołas vyjavili rak. Heta nie prosta drennaja navina, heta žudasnaja navina1

Pasažyrski samalot raźbiŭsia na Bahamach — usie 10 pasažyraŭ zahinuli

Asudzili dziaŭčynu, jakaja ŭ 2020‑m pratestavała suprać «vybaraŭ biez vybaru» i patrabavała ad kandydataŭ pazicyi pa Ukrainie9

Fejł zapasnoha kipiera Bielhii pachavaŭ kamandu. Kurtua možna było nie mianiać3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady4

Pamior kupałaviec Ivan Kušniaruk. Jamu było 34 hady

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić