Ukraina damoviłasia z Rasiejaj pra «atamny» kredyt u šeść miljardaŭ dalaraŭ
Ukrainskija ŭłady damovilisia ab atrymańni ŭ vypadku nieabchodnaści kredytu ŭ pamiery šaści miljardaŭ dalaraŭ u rasijskich kamiercyjnych bankach.
Ab hetym paviedamlajecca ŭ pres-relizie ŭkrainskaha Minekanamraźvićcia.
U paviedamleńni pryvodziacca słovy upaŭnavažanaha pa pytańniach supracoŭnictva z RF i SND Valeryja Muncijana. Jon zajaviŭ, što inviestycyi spatrebiacca na arhanizacyju vytvorčaści jadziernaha paliva; taksama prapanujecca padrychtavać prapanovy pa budaŭnictvie treciaha i čaćviortaha enierhabłokaŭ Chmialnickaj AES. Staŭka, pa jakoj płanujecca pryciahvać srodki, kali źjavicca takaja nieabchodnaść, nie ŭdakładniajecca.
Kijeŭ płanavaŭ paprasić u rasijskich bankaŭ pazyku na budavańnie atamnaj stancyi ŭ Niaciešynie (Chmielnickaja vobłaść) jašče niekalki hadoŭ tamu. U pryvatnaści, u lutym 2011 hoda prezident krainy Viktar Janukovič daručaŭ padrychtavać nieabchodnyja dakumienty dla atrymańnia kredytu ŭ Aščadbanku; suma pazyki tady nie nazyvałasia. U 2010 hodzie Uładzimir Pucin, jaki zajmaŭ tady pasadu premjer-ministra RF, zajaŭlaŭ, što Rasieja hatovaja dać 5-6 miljardaŭ dalaraŭ u kredyt na raźvićcio atamnaj enierhietyki na Ukrainie.
U hetym hodzie Maskva ŭžo dała kredyt Kijevu. U kancy śniežnia Rasija za košt srodkaŭ z Fondu nacyjanalnaha dabrabytu nabyła suvierennyja ablihacyi Ukrainy na sumu ŭ try miljardy dalaraŭ. Bondy naminałam u 200 tysiač dalaraŭ i kupony «piać pracentaŭ» byli raźmieščany na Irłandskaj fondavaj biržy. Usiaho Maskva paabiacała dać kredyt na 15 miljardaŭ dalaraŭ.
Kamientary