Ułada11

Biełarusaŭ usio mienieje

Za pieršyja try miesiacy 2008 hodu nasielnictva Biełarusi źniziłasia na 8,8 tys. čałaviek.

Pavodle źviestak Ministerstva statystyki i analizu, kolkaść nasielnictva Biełarusi na 1 krasavika 2008 hoda skłała 9 młn. 681 tys. čałaviek i ŭ paraŭnańni z pačatkam hoda pamienšyłasia na 8,8 tys. čałaviek.

Asnoŭnaja pryčyna pamianšeńnia nasielnictva — pieravyšeńnie kolkaści pamierłych nad kolkaściu narodžanych na 9,7 tys. čałaviek. U pieršym kvartale hetaha hoda naradziłasia 25,3 tys. dziaciej, što na 900 bolš, čym za pieršy kvartał 2007 hoda, pamierła — 35 tys. čałaviek (na 500 čałaviek mienš).

Najbolšy pakazčyk naturalnych strat nasielnictva zafiksavany ŭ Viciebskaj vobłaści (7,3 čałavieka na tysiaču nasielnictva). U Bresckaj vobłaści hety pakazčyk skłaŭ 2,5 čałavieka, Hrodzienskaj — 4,2, Homielskaj — 4,7, Mahiloŭskaj — 6 i Minskaj vobłaści — 6,4 čałavieka na tysiaču nasielnictva. U stalicy adznačany naturalny pryrost nasielnictva — 0,8 čałavieka na tysiaču nasielnictva.

U pieršym kvartale hetaha hoda naturalny pryrost nasielnictva zafiksavany ŭ 44 haradach Biełarusi z 112 (39%) i ŭ 20 pasiołkach haradskoha typu z 94 (21%), a taksama ŭ 11 haradskich pasialeńniach z 206 (5%). Va ŭsich sielskich rajonach, akramia Mazyrskaha i Minskaha, naziralisia naturalnyja straty nasielnictva.

Siarod pryčyn śmiarotnaści nasielnictva, pavodle źviestak Minstata, lidzirujuć chvaroby orhanaŭ krovazvarotu — ad ich za try miesiacy hetaha hoda pamierła bolš za 18,1 tys. čałaviek. Novaŭtvareńni stali pryčynaj śmierci 4,5 tys. čałaviek, chvaroby orhanaŭ dychańnia — 1.079 čałaviek, ad infiekcyjnych i parazitarnych chvarob pamierli 266, uklučajučy 168 śmiarciej ad tubierkulozu, ad chvarob orhanaŭ stravavańnia — 1.091 čałaviek. Bolš za 3,7 tys. čałaviek zahinuli ad źniešnich pryčyn, u tym liku 100 — patanuła, 635 — zahinuła ŭ vyniku suicydu, 181 — byŭ zabity, 801 — zahinuŭ ad vypadkovaha atručeńnia ałkaholem, 430 — u vyniku niaščasnych vypadkaŭ, źviazanych z transpartnymi srodkami.

Pry hetym śmiarotnaść novanarodžanych źniziłasia z 5,7 vypadka na tysiaču narodžanych u pieršym kvartale 2007 hoda da 4 vypadkaŭ u pieršym kvartale hetaha hoda. Siarod pryčyn śmierci dziaciej pieršaha hoda žyćcia 69,5% składajuć stany, što ŭźnikajuć u pierynatalnym pieryjadzie, i pryrodžanyja anamalii.

BiełaPAN

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Usie naviny →
Usie naviny

Zbornaja Kaba-Verde vyjšła ŭ płej-of čempijanatu śvietu7

Što takoje «alpijski razvod»? Źjava, pra jakuju lepš viedać zahadzia, kab zastacca ŭ žyvych u pachodzie3

Chiet-tryk Dembiele dapamoh Francyi razhramić Narviehiju2

U Hałyhinych naradziŭsia treci syn. Nazvali jaho Łuka20

Radasłaŭ Sikorski nazvaŭ nieadekvatnymi pavodziny Polščy ŭ situacyi z ordenam Biełaha Arła17

«Budziem spadziavacca na dobry vynik». Daradca Cichanoŭskaj raskazaŭ pra kantakty z ZŠA nakont palitviaźniaŭ

Pamior Ivan Antaniuk1

Pryvatnuju mastackuju kalekcyju pradali na aŭkcyjonie za amal 400 miljonaŭ dalaraŭ. Byli i tvory našych ziemlakoŭ

Rasija rezka pavialičyła impart avijacyjnaha paliva ź Biełarusi2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić