Kavid zabraŭ žyćcio vieterana vajny i BNF Fieliksa Škirmankova
Siońnia pajšoŭ z žyćcia vieteran Druhoj suśvietnaj vajny, adzin z najstarejšych siabraŭ BNF, piśmieńnik Fieliks Škirmankoŭ.

Pryčyna śmierci — karanavirus.
Pavodle papiaredniaj infarmacyi, pachavańnie piśmieńnika adbudziecca ŭ sieradu, 6 studzienia, u Słaŭharadzie.
Fieliks Škirmankoŭ naradziŭsia 27 traŭnia 1926 hodu ŭ Prapojsku, siońniašnim Słaŭharadzie. Jon byŭ vieteranam vajny, siabram partyi BNF, Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ dy TBM.
Piatnaccacihadovym padletkam Fieliks Škirmankoŭ staŭ u šerahi abaroncaŭ Ajčyny. Paśla doŭhi čas pracavaŭ hieołaham na Dalokim Uschodzie. Jaho viartańnie ŭ Biełaruś supała z burlivymi padziejami raspadu SSSR. Ziemlaki abrali Fieliksa Škirmankova staršyniom Słaŭharadskaha haradskoha savieta narodnych deputataŭ. Fieliks Škirmankoŭ vydaŭ niekalki knih roznaha litaraturnaha žanru. Siarod jaho tvoraŭ — uspaminy, zamaloŭki, abrazki, «vajennyja» j «hieałahičnyja» apaviadańni, paetyčnaja kniha na ruskaj movie, knihi vieršaŭ pa-biełarusku.
-
U Varšavie zamiežnikaŭ praviarali «patrulnyja» ŭ formie, jakija nie majuć dačynieńnia da dziaržaŭnych orhanaŭ
-
Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli
-
21‑hadovaha chłopca sa Śvietłahorska pasadzili za palityku. Chłopiec žyŭ u dzietdomie, a niadaŭna sam staŭ baćkam
Kamientary