«Ja ździŭleny, što ty pryjšła»: žonka pravaabaroncy raspaviała, jak prajšła sustreča ŭ SIZA
Palitźniavoleny kiraŭnik Homielskaha adździaleńnia «Viasny» Leanid Sudalenka dniami sustreŭsia z žonkaj u SIZA. Spatkańnie, jakoje im dali, akazałasia dla siamiejnaj pary poŭnaj niečakanaściu, paviedamlajuć pravaabaroncy.

Paśla vyniasieńnia prysudu žonka pravaabaroncy Aksana Sudalenka źviarnułasia ŭ Homielski abłasny sud z prośbaj ab spatkańni ŭ nadziei, što kryminalnaja sprava ŭžo nakiravanaja tudy dla abskardžvańnia. Adnak jaje zajavu pieranakiravali ŭ Centralny sud h. Homiela, dzie sudździa Siarhiej Sałoŭski, jaki vynies prysud Leanidu, apieratyŭna daŭ zhodu na spatkańnie. Žonka Leanida Sudalenki raspaviała, jak prajšła sustreča z mužam.
«Ja nie čakała, što tak chutka razhledziać našu zajavu i daduć nam spatkańnie, tamu što ŭsie spatkańni, jakija byli da hetaha, my atrymlivali z bojem. Muž taksama nie čakaŭ i byŭ ździŭleny, što nam dazvolili sustrecca. Jon tak i skazaŭ: «Ja ździŭleny, što ty pryjšła. Jak tabie dali spatkańnie?» Voś, vidać, zrabili łasku», — kaža Aksana.
Sustreča muža i žonki doŭžyłasia dźvie hadziny ŭ admysłova abstalavanym pakoi praz škło i z dapamohaj telefonnych trubak.
«Muž trymajecca małajcom, jon — baraćbit, akramia taho, i mianie ŭsialak imkniecca padtrymać, tamu što ja zastałasia adna z usimi siamiejnymi spravami i prablemami.
Leanid vyhladaje źlohku stomlenym, ale ja mahu mierkavać, što ŭmovy ŭ SIZA nanosiać svoj «jarki» adbitak, u tym liku nahruzka na vočy vialikaja.
U jaho sa zrokam nie zusim usio ŭ paradku było i na voli, a ciapier jamu patrebnaje bolš jarkaje śviatło: jon adkazvaje šmat jakim ludziam na listy, sam piša raznastajnyja chadajnictvy. Mnie muž asabliva nie skardzicca ni na što, ja, viadoma, cikaŭlusia, čym mahu dapamahčy — moža, vitaminy jakija dadatkova pieradać. Choć jon nie akcentavaŭ uvahi na stanie zdaroŭja, ja vydatna viedaju, što va ŭmovach SIZA miedycynskaja dapamoha akazvajecca samaja minimalnaja, dyj to pad pytańniem.
Leanid bieraže svajo zdaroŭje, ale paprasiŭ pieradać papiarednie tyja leki, jakija mohuć jamu spatrebicca».
Viadoma, što Leanida Sudalenku pieraviali ŭ inšuju kamieru: raniej jon byŭ u kamiery na čaćviarych, a ciapier — na dziesiać čałaviek, bolšaść z sukamiernikaŭ kuryć, što vyklikaje dadatkovyja ciažkaści.
Rodnyja, siabry, kalehi i nieabyjakavyja ludzi pišuć pravaabaroncu listy, ale nie ŭsie ź ich jamu pieradajuć.
«Navat maje listy, jakija dasyłaju praz płatny servis «Biełpošty», dachodziać z zatrymkaj. Štości prytrymlivajuć, štości nie addajuć — cenzura jak pracavała, hetak i pracuje. U płanie atrymańnia karespandencyi situacyja niezdavalniajučaja», — padkreślivaje Aksana Sudalenka.
Taksama jana adznačaje, što padatkovaja inśpiekcyja zapatrabavała dekłaracyju ab prybytkach pravaabaroncy za 2014-2020 hady, padavańnie jakoj va ŭmovach SIZA vyhladaje nierealnym: niama dostupu da dakumientaŭ, čekaŭ, kab možna było dakazać, što ŭsie padatki spłačanyja.
«I muž ciapier z padatkovaj inśpiekcyjaj raspačaŭ listavańnie: čakaje adkazu, jakim čynam jon moža padać dekłaracyju. I naohuł, my nie razumiejem, čamu padatkovaja nakiravała zapyt, kali za apošnija prynamsi try hady muž padavaŭ dekłaracyi, a za 2020 hod ja sama asabista padavała. Čamu hetyja hady taksama ŭklučanyja? Mahčyma, jość niejkaja zamova. Ale ciapier nie tolki ŭ muža patrabujuć hetuju infarmacyju, pa krainie šmat jakija ludzi sutykajucca z padobnaj prablemaj. Z adzinym «ale»: kali ŭ čałavieka jość choć samaje małoje prava atrymać, prahledzieć, pravieryć infarmacyju i pierakanacca, što sapraŭdy štości dzieści nie było ŭličana, to ŭ majho muža takoj mahčymaści niama».
Aksana Sudalenka raspaviała, što jany z mužam šmat abmiarkoŭvali pytańni siamji i navahodnich śviataŭ:
«U nas jość tradycyja: muž štohod vystupaŭ Dziedam Marozam i arhanizoŭvaŭ Novy hod. I my abmiarkoŭvali padarunki, kaho i jakim čynam pavinšavać, što lepš zrabić».
Žonka pravaabaroncy adznačyła, što jaho cikavić usio, što adbyvajecca ŭ krainie, ale ŭ Leanida infarmacyjny vakuum: jon mała pra što viedaje, tamu što z haziet atrymlivaje tolki «SB: Biełaruś siehodnia», «Homielskuju praŭdu» i «Narodnuju hazietu», dzie niama nijakaj aktualnaj infarmacyi..
«Muž vieryć, što rana ci pozna ŭsio pavinna źmianicca, skončycca — i nadydzie pierałomny momant. Ja viedaju svajho muža, jon nie pakinie hetuju palityčnuju spravu ŭ dačynieńni da siabie — heta dakładna. Bo jon lubić abaraniać prostych ludziej, dapamahać im paradaj, spravaj, usim čym zaŭhodna, dumaju, jon i ciapier nie zastajecca ŭbaku: pry luboj mahčymaści padkaža, jak, kamu i što treba zrabić. I tyja niezakonnyja palityčnyja artykuły, jakija ludziam byli inkryminavanyja, i taja situacyja, u jakoj my taksama akazalisia, — moj muž nie pakinie ŭsio heta prosta tak i ŭsiotki damožacca spraviadlivaści. Navat kali jamu daviadziecca adsiedzieć, jon usio adno svajo sumlennaje imia abaronić i viernie jaho sabie nazad».
***
Nahadajem, 3 listapada pravaabaroncu Leanida Sudalenku asudzili na try hady kałonii ahulnaha režymu pavodle dvuch artykułaŭ Kryminalnaha kodeksa: nibyta za arhanizacyju i padrychtoŭku dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak (č. 1 art. 342 KK), i navučańnie i padrychtoŭku asobaŭ dla ŭdziełu ŭ takich dziejańniach, a taksama ich finansavańnie ci inšaje materyjalnaje zabieśpiačeńnie (č. 2 art. 342 KK). Sud prachodziŭ u zakrytym dla hramadskaści režymie.
Ciapier čytajuć
Biełaruś užo nie tolki pra palitviaźniaŭ. Z čym Śviatłana Cichanoŭskaja pajechała na adzin z hałoŭnych forumaŭ pa biaśpiecy ŭ ZŠA i što tam rabiŭ Siarhiej Cichanoŭski
Kamientary