Usiaho patrochu

«Spaźniŭsia na pracu niedzie na 30 chvilin». Minčuki raskazvajuć, jak dabirajucca na pracu paśla abvału mosta na Niamizie

Paśla taho, jak na Niamizie abrynułasia častka mosta, puciepravod demantavali całkam. Adpaviedna, źmianilisia maršruty ruchu jak dla aŭtamabilaŭ, tak i dla hramadskaha transpartu. Minčuki raskazali «Našaj Nivie», jak ciapier dabirajucca na pracu (spojler: bolšaść — z prablemami).

Fota: tut i dalej fota «Minsk-Naviny»

«Ranicaj jechała ź Viaśnianki da Niamihi na pracu. Zvyčajna daroha zajmaje kala 15-20 chvilin. Ale siońnia tolki pramiežak ad Mielnikajcie da Ramanaŭskaj Słabady jechali kala 20 chvilin, — skardzicca čytačka. — Numar aŭtobusa —1.

Vielmi drenna, što aŭtobus ciapier nie spyniajecca kala mietro Frunzienskaja. U vyniku jon pierad Ramanaŭskaj Słabadoj staŭ miortva ŭ zatory i vysadziŭ ludziej jašče da skryžavańnia. Na pracu paśpieła litaralna ŭprytyk, choć sieła ŭ aŭtobus u 8:12.

Dla mianie ŭ centr horada inšaha transpartu niama. Pracuju na Niamizie, tamu mnie naohuł biez varyjantaŭ. Tolki 1-y aŭtobus i zastaŭsia.

Kali jechać da mietro, to možna jašče na 10-m tralejbusie da stancyi «Puškinskaja». Ale mietro taksama nie zusim mnie zručnaje, tamu što tut prachod pad mostam začynieny, i pryjdziecca ad mietro rabić kruk da Pałaca sportu, a potym viartacca nazad.

Na pracy asabista moj kiraŭnik uvajšła ŭ stanovišča i razumieje, što ja mahu spaźnicca nie pa svajoj vinie. Ale prajšoŭ słych siońnia ŭ ofisie, što kali ramont zaciahniecca nadoŭha, to kiraŭnictva kampanii budzie šukać novy ofis. Bo jany pryjazdžajuć na svaich aŭtamabilach, a ciapier nie prajechać.

Kab vypravić situacyju, na maju dumku, treba zrabić dla hramadskaha transpartu vydzielenuju pałasu pa Ramanaŭskaj Słabadzie. Heta b vyrašyła prablemu, nie pryjšłosia b stajać u zatorach».

Druhi čytač taksama skardzicca na zatory.

«Ja jechaŭ ź Lebiadzinaha va Uručča. Učastak ad prypynku «Hvardziejskaja» i da nastupnaha prypynku prajazdžaŭ vielmi doŭha, — kaža mužčyna. — Asnoŭny zator byŭ ad pierasiačeńnia Mielnikajcie z Haradskim vałam. Tam my stajali kala 20-25 chvilin. U vyniku ja dabiraŭsia na pracu na paŭhadziny daŭžej, čym zvyčajna. Nie razumieju, čamu 1-y aŭtobus nie moža spynicca kala stancyi mietro «Frunzienskaja», navošta biez prypynkaŭ viazie da vakzała? Bo amal 20 chvilin my stajali ŭ zatory ŭ rajonie mietro «Frunzienskaja».

Raniej ja jeździŭ na 1-m aŭtobusie da płoščy Svabody, potym išoŭ u mietro na Kastryčnickuju, bo mnie patrebnaja «Maskoŭskaja linija» mietro. A ciapier paśla «Hvardziejskaj» nastupny prypynak — «Haradski vał», heta jak pierajechać užo Makdonalds. Tolki biada ŭ tym, što ty 20-25 chvilin znachodzišsia ŭ zatory, kab tudy dabracca.

Ciapier ja b z zadavalnieńniem vyjšaŭ na «Frunzienskaj», tam by ŭžo ci praz treciuju liniju abo kłasičnym čynam pierajšoŭ na svaju «Maskoŭskuju» liniju, ale aŭtobusy prosta nie vysadžvajuć tam pasažyraŭ.

U vyniku ja spaźniŭsia na pracu niedzie na 30 chvilin. Niezrazumieła čamu nielha arhanizavać prypynak kala mietro «Frunzienskaja»? Tady b moj hrafik zastaŭsia prykładna takim ža, spadziajusia, z časam prypynak tam źjavicca.

U mianie jość inšy varyjant, jak dabiracca: dajechać da Kamaroŭki, adtul na mietro. Ale tam dalekavata da stancyi, dy i siońnia bačyŭ, što tam taksama byŭ zator, ad Steły i da Mašerava».

Praŭda, niekatorym situacyja padabajecca.

«Jedu na pracu ź Zialonaha Łuha da Miaśnikova. Paśla abvału mosta na Niamizie davodzicca prajści pieššu kala kiłamietra, bo kančatkovy prypynak 29-ha tralejbusa źmiaścili da Opiernaha teatra. Ale, niahledziačy na niazručnaści, mnie ŭsio roŭna padabajecca, centr značna pryjemniejšy biez aŭtamabilaŭ. Zamiest tysiač mašyn idzieš razam z sotniami i tysiačami ludziej pa cichim centry.

Čas na darohu pavialičyŭsia, ale niaznačna. Kali raniej da centra dabiraŭsia chvilin za 40 hetym transpartam, to ciapier z ulikam taho, što nieabchodna častku prajści pieššu, atrymlivajecca chvilin 50. Transpart (tak vyhladaje) staŭ chadzić čaściej za košt skaračeńnia maršrutu», — kaža inšy čytač.

Nahadajem, kiraŭnik Minharvykankama Uładzimir Kucharaŭ paabiacaŭ, što novy most pabudujuć ciaham miesiaca. A pa fakcie abrušeńnia staroha puciepravoda Śledčy kamitet zavioŭ kryminalnuju spravu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Usie naviny →
Usie naviny

Ukraina ŭdaryła piaćciu «Fłaminha» pa zavodzie ŭ Vałhahradzie, dzie vyrablajuć «Arešnik»15

Zbornaja Kaba-Verde vyjšła ŭ płej-of čempijanatu śvietu7

Što takoje «alpijski razvod»? Źjava, pra jakuju lepš viedać zahadzia, kab zastacca ŭ žyvych u pachodzie3

Chiet-tryk Dembiele dapamoh Francyi razhramić Narviehiju2

U Hałyhinych naradziŭsia treci syn. Nazvali jaho Łuka20

Radasłaŭ Sikorski nazvaŭ nieadekvatnymi pavodziny Polščy ŭ situacyi z ordenam Biełaha Arła17

«Budziem spadziavacca na dobry vynik». Daradca Cichanoŭskaj raskazaŭ pra kantakty z ZŠA nakont palitviaźniaŭ

Pamior Ivan Antaniuk1

Pryvatnuju mastackuju kalekcyju pradali na aŭkcyjonie za amal 400 miljonaŭ dalaraŭ. Byli i tvory našych ziemlakoŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić