Kultura88

Chanok: Saładucha kupiŭ u mianie ŭ 1992 hodzie pieśniu «Zdravstvuj, čužaja miłaja» za 25 tysiač dalaraŭ

Biełaruski kampazitar nazvaŭ svoj samy vialiki hanarar za pieśniu.

Eduard Chanok. Fota: Belarus.kp.ru

Narodny artyst Biełarusi Eduard Chanok, čyje chity «Malinaŭka», «Zavirucha», «Ja ŭ babuški živu», «Zdravstvuj, čužaja miłaja», «Vy šumicie, biarozy» śpiavaje ŭžo nie adno pakaleńnie, raspavioŭ u tok-šou «100 pytańniaŭ darosłamu» na «Biełaruś 1» pra samy vialiki hanarar za svaju pieśniu, zaŭvažyła «Kamsamołka».

— Heta praŭda, što vy vielmi bahaty čałaviek? — pacikaviŭsia ŭ maestra juny hość studyi.

— Heta niapraŭda, heta paŭpraŭda. Ja zamožny čałaviek. Bahatyja — heta zusim inšaja historyja, jakaja mnie nie pahražaje. A voś toje, što ja zamožny, heta vielmi dobra, bo tabie nie treba šukać hrošy: dastaŭ z šafy, kolki tabie treba, i ŭsio. Ja narmalny siaredni zabiaśpiečany čałaviek.

Adkul uzialisia hrošy ŭ šafie, Eduard Chanok taksama nie staŭ chavać — u Savieckim Sajuzie płacili fantastyčnyja, pa jaho słovach, aŭtarskija.

A voś sami pieśni Minkult kuplaŭ, jak vykazaŭsia kampazitar, «litaralna za kapiejki — 120 rubloŭ, 200 i hetak dalej». A svoj samy vialiki hanarar za pieśniu jon atrymaŭ užo paśla raspadu SSSR — u 1992 hodzie, kali napisaŭ chit «Zdravstvuj, čužaja miłaja».

— Alaksandr Saładucha kupiŭ u mianie pieśniu za 25 tysiač dalaraŭ. Heta samy vialiki hanarar, — pryznaŭsia Chanok.

U hetaj pieśni na vieršy Leanida Tataranki paŭviekavaja historyja. Pieršym pieśniu vykanaŭ vielmi papularny ŭ svoj čas śpiavak Mikałaj Ščukin. Aŭtaram muzyki byŭ Anatol Harčynski. U kancy 70-ch šlahier padchapiŭ adzin z zasnavalnikaŭ ruskaha šansona Arkadź Sievierny, a ŭ 80-ja «Čužuju miłuju» śpiavali mnohija śpievaki-emihranty… ale Eduard Chanok, jaki i nie chavaje, što nie jon pieršym napisaŭ muzyku da «Čužoj miłaj», ličyć što jaho «Čužaja miłaja» akazałasia nie horš za pieśni Harčynskaha, jaki mieŭ pretenzii da biełaruskaha kampazitara i, jak uspaminaŭ Alaksandr Saładucha, padčas Dzion kultury Ukrainy ŭ Biełarusi najechaŭ na Chanka: maŭlaŭ, ja pieršy napisaŭ miełodyju pieśni. A toj adkazaŭ z uśmieškaj: na lubyja vieršy ja mahu napisać svaju miełodyju. Na tym kanflikt i skončyŭsia.

I ŭsio ž nie hety chit u vykanańni Saładuchi prynios kampazitaru bolš za ŭsio hrošaj. Dziakujučy aŭtarskim adličeńniam, bolš za ŭsio Chanok zarabiŭ na svaim zimovym chicie «Potołok ledianoj».

— «Potołok ledianoj, dvieŕ skripučaja…» užo 51 hod upryhožvaje ŭsie zimovyja śviaty, — raspavioŭ jon.

I zhadaŭ, jak vykanaŭca hetaha chita Eduard Chil žartavaŭ na ŭradavych kancertach i zamiest «A s okon poroh sinij, sinij» śpiavaŭ «a z voknaŭ Chanok sini, sini».

— Ale tady mianie jašče nichto nie viedaŭ, ja tolki pačynaŭ. Tamu što paroh, što Chanok było ŭsio roŭna, — uśmichnuŭsia Eduard Siamionavič.

Pieśnia raptoŭna źmianiła žyćcio kampazitara. «Ja žyŭ z žonkaj u Kryvym Rohu i adrazu z dvuchpakajovaj kvatery pierajechaŭ u čatyrochpakajovuju dvuchpaviarchovuju na bierazie Dniapra ŭ Dnieprapiatroŭsku. Voś što aznačała ŭ SSSR trapić u «Pieśniu hoda» na CT!» — raspaviadaŭ jon.

Kamientary8

  • minak
    10.01.2024
    Habrei- talenaviiyja va usim
  • Somnitielno
    10.01.2024
    Somnnvajuś, čto v 92 m u sołoduchi byli takije hrošy
  • Chranok
    10.01.2024
    Jeśli i kupił, to nie Saładucha, a prodiusier, kotoryj pytałsia iz etoho Saładuchi čto-to sdiełať.

Ciapier čytajuć

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu24

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Usie naviny →
Usie naviny

Statkievič zaklikaŭ Łukašenku nie źbivać ukrainskich dronaŭ, kali jany buduć lacieć na rasijskija retranślatary24

Karol Niderłandaŭ zapaliŭ na mundyjali: zaŭzieŭ suprać Šviecyi, a potym patančyŭ u raździavalni Kiurasaa1

Znojdziena pieśnia Viktara Coja, jakuju ličyli stračanaj18

Zarobak biełaruskich miedykaŭ istotna adstaje ad jeŭrapiejskich susiedziaŭ6

Maskvu i Padmaskoŭje znoŭ atakujuć drony2

Pamierła maładoj u strašnych pakutach. Miedyki zmahli pastavić dyjahnaz Vieniery Bacičeli pa karcinach praz 500 hadoŭ7

Na pradpryjemstvie ŭ Katary pa vytvorčaści ZPH prahrymieŭ mahutny vybuch: 54 čałaviek paciarpieli, 18 źnikli bieź viestak

Kazka Kaba-Verde praciahvajecca. Ničyja z čarhovym favarytam2

Tysiačy ludziej sabralisia na Kupalli ŭ Aziarcy i Sule. Takoj masavaści nichto nie prypomnić FOTY14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu24

18‑hadovy Mikita z Rečycy, jaki ŭ pieršy ž bajavy vychad trapiŭ va ŭkrainski pałon, raskazaŭ, čaho papiorsia na vajnu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić