zajaviŭ ministr zamiežnych spraŭ Litvy padčas sustrečy sa studentami EHU.
Być šmatkulturnym horadam — častka DNK Vilni, jakuju treba zachoŭvać i raźvivać,
zajaviŭ ministr zamiežnych spraŭ Litvy Aŭdronius Ažubalis padčas sustrečy Rady ministraŭ Paŭnočnych krain i ministraŭ krain Bałtyki sa studentami Jeŭrapiejskaha humanitarnaha univiersiteta ŭ Vilni. Ažubalis zaŭvažyŭ, što
i litoŭcy, i biełarusy majuć prava ličyć hety horad svajoj stalicaj.
«Ja z malenstva žyŭ u Vilni, hulaŭsia i biŭsia ź dziećmi roznych nacyjanalnaściaŭ — litoŭcami, biełarusami, ruskimi, palakami, ukraincami, jaŭrejami. Ja liču,
Vilnia naležyć nie tolki litoŭcam, a ŭsim nazvanym narodam», — zajaviŭ Ažubalis.
Paśla ministra vystupiła byłaja studentka BDU Taćciana Šapućka, adličanaja nibyta za niepaśpiachovaść paśla ŭdziełu ŭ Forumie Uschodniaha partniorstva, a paźniej pryniataja na dystancyjnaje navučańnie ŭ EHU. «Ja vybrała EHU, bo jon naš, rodny, biełaruski i pry hetym demakratyčny, adsiul nas nie vyhaniać pa palityčnych pryčynach», — skazała jana.
U razmovie z žurnalistami Šapućka, jakaja taksama źjaŭlajecca namieśnicaj staršyni mižnarodnaj maładziožnaj arhanizacyi «Małady front», zajaviła, što ŭ Vilni chacieła b adradžać biełaruskuju spadčynu. Adnak jak studentka dystancyjnaj prahramy 90% času jana dalej źbirajecca pravodzić u Biełarusi.
Dyskusija sa studentami prachodziła ŭ ramkach vizitu ŭ Vilniu delehacyi Rady ministraŭ Paŭnočnych krain, jakaja akazvaje EHU finansavuju dapamohu. Było zajaŭlena pra dalejšuju padtrymku krainami Paŭnočnaj Jeŭropy, a taksama Litvoj demakratyčnych kaštoŭnaściaŭ u Biełarusi. Rada vydzieliła EHU 300 tys. jeŭra.
Ciapier čytajuć
Chto tyja dva piersanažy, jakija nie pili ŭ mižvajennaj Vilni, jak Zośku Vieras abudzili ad letarhii i ci praŭdzivaja bajka pra Karatkieviča i restaran
Kamientary