Hramadstva55

Pačałasia praca pa stvareńni archieałahičnaha muzieja pad adkrytym niebam na Miency

Dyrektar Instytuta historyi NANB Vadzim Łakiza na pres-kanfierencyi 6 lutaha paviedamiŭ, što na haradziščy na Miency źbirajucca adkryć archieałahičny muziej pad adkrytym niebam. Da maja va ŭrad płanujecca ŭnieści prapanovy pa muzieifikacyi kompleksu, piša «Biełaruś siehodnia».

Vadzim Łakiza

«Pastaŭlena zadača muziejefikacyi abjektaŭ na Miency. Isnuje papiaredniaja architekturnaja kancepcyja, jakuju padrychtavali architektary pa našych idejach. Zaraz treba, kab na hetym miescy źjaviŭsia archieałahičny muziej pad adkrytym niebam. Praca viadziecca, Ministerstva kultury vystupaje jaje kaardynataram. Da maja my zaniasiem va ŭrad prapanovy pa muziejefikacyi i raźvićci kompleksu», — zajaviŭ Łakiza.

Pavodle jaho słoŭ, daśledavańnie kompleksu na Miency ŭklučana ŭ zaćvierdžanuju ŭradam kancepcyi farmiravańnia najbolš značnych nacyjanalnych archieałahičnych prajektaŭ na 2023-2030 hady.

«U vyniku raskopak upieršyniu dakazana isnavańnie abarončaj ściany staražytnaha horada X—XI stahodździaŭ, jaki znachodziŭsia tut. Ściana vyšynioj 5-6 mietraŭ z dubovymi kanstrukcyjami zachavałasia na płoščy pryblizna 900 mietraŭ. My jaje raskapali, ale hetaha mała: treba zachavać, zakansiervavać. Jość śpiecyjalisty, jakija dapamahajuć heta zrabić: praviali lidarnuju zdymku, zafiksavali, ciapier draŭlanyja kanstrukcyi znachodziacca ŭ homielskaj arhanizacyi, jakaja zajmajecca kansiervacyjaj sumiesna z navukoŭcami», — raskazaŭ Łakiza.

Jak jon śćviardžaje, u realizacyju prajekta «ŭciahnutaja ŭsia kraina».

«Dastatkova skazać, što tolki za minuły hod pad kiraŭnictvam navukoŭcaŭ tut paśpieli papracavać 500 studentaŭ-vałancioraŭ z 17 VNU, jakija prachodzili praktyku»

Dla muzieja na haradziščy chočuć uznavić žyłyja i haspadarčyja pabudovy, uvachodnuju hrupu, abarončyja kanstrukcyi, adnavić vał. 

Kamientary5

  • kananir Śvidryhajły
    06.02.2025
    Kantekst da naviny, ci šmat było abłohaŭ zamka z prymianieńniem padobnaj zbroi?
  • Aha
    06.02.2025
    kananir Śvidryhajły, viadoma nia šmat, šanoŭny Aleh Ivanavič! Tak što, viadoma, hetaje jadro naležała samomu Śvidryhajłu! Mienavita tak. Čakaju čarhovaha adkryćcia ad Vas, što jon ža jaho asabista zakładaŭ u trebušet. Dakumentaŭ Śvidryhajły raz-dva i abčoŭsia, ale vieru, što Vy znojdziecie!
  • kananir Śvidryhajły
    07.02.2025
    Aha, harantuju, što naležyła. Jak i srodak dastaŭki i kananir

Ciapier čytajuć

Ukraina ŭdaryła piaćciu «Fłaminha» pa zavodzie ŭ Vałhahradzie, dzie vyrablajuć «Arešnik»11

Ukraina ŭdaryła piaćciu «Fłaminha» pa zavodzie ŭ Vałhahradzie, dzie vyrablajuć «Arešnik»

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka palacieŭ u Rasiju da Pucina2

Pamior były ministr abarony Rasii Siarhiej Ivanoŭ18

Ukraina i Rasija abmianialisia vajennapałonnymi

Ksiuša z SMA, za losam jakoj sačyła ŭsia kraina, atrymała vyratavalny ŭkoł Zolgensma7

Statkievič: Pałochać ukraincaŭ tankami na prypiackich bałotach toje samaje, što pałochać vožyka hołaj zadnicaj15

MTS źmianiaje łahatyp9

Navukoŭcy zmahli pračytać teksty papirusaŭ, abvuhlenych padčas vyviaržeńnia Viezuvija4

Huł bieśpiłotnika i huk vybuchu čuli ŭ Homieli ŭ hetuju noč8

Kala rezidencyi Uładzimira Pucina na Vałdai pierakryli 90 kiłamietraŭ fiederalnaj trasy5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ukraina ŭdaryła piaćciu «Fłaminha» pa zavodzie ŭ Vałhahradzie, dzie vyrablajuć «Arešnik»11

Ukraina ŭdaryła piaćciu «Fłaminha» pa zavodzie ŭ Vałhahradzie, dzie vyrablajuć «Arešnik»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić