Muzyka33

Rok-paetka Darja Kadamskaja: «Naša pakaleńnie ničoha źmianić nie moža»

Chto takaja Darja Kadamskaja? Muzyka i rok-paetka, raźmiaścić jakuju chočacca pobač z Taniaj Biełanohaj. U 2007 hodzie — uładalnica Hran-Pry na «Bardaŭskaj vosieni». Liderka hurtu"Och. Ra», što hraje, jak vyrašyli sami jaho ŭdzielniki, u styli «etna-bluz». Dziaŭčyna, što śpiavaje hołasam hłybokim, nizkim i śpieła-žanočym.

Słuchajučy Darku, pryhadvaješ Kasiu Kamockuju. I nie dziva, bo zachaplałasia jana spadaryniaj Kasiaj. A jašče słuchała N.R.M., The Beatles, «Akvarium»… A akramia muzyki… Darja pracavała sanitarkaj u «Navinkach» i maryła stać dziciačym psichijataram. Vučyłasia na relihijaznaŭcu, a ciapier pracuje mastakom pa kieramicy ŭ manastyry.

Kadamskaja piša vieršy, u jakich kachańnie, pošuk Boha i ludzi z dyjahnazam «šyzafrenija». Piša vyklučna pa-biełarusku, bo pa-rasijsku — prosta nie vychodzić.

— Ja vučyłasia ŭ Licei BDU na fiłołaha, i tam nas vychoŭvali ŭ patryjatyčnym duchu. My adčuvali, što ad nas tak šmat zaležyć, što my tak šmat zrobim! Tady i pačynali pisacca hetyja śpievy.

— Chto słuchač hurtu «Och. Ra»?

— Našy siabry, siabry siabroŭ, studenty, ludzi ad 15 da 30, chacia jość i starejšyja. Mnie zdajecca, što naša muzyka takaja, što niama abmiežavańniaŭ va ŭzroście.

— Što, na tvoj pohlad, ujaŭlaje ź siabie małady biełaruski rok?

— Zaraz biełaruski rok — niešta asabistaje. Heta ŭžo nie hramadskaja dziejnaść, jak raniej, a niešta takoje dla dušy.

— Jakoje jano, tvajo pakaleńnie?

— Naša pakaleńnie, mnie zdajecca, asabliva ničoha źmianić nie moža. My bolš zajmajemsia takimi spravami, jak tusoŭki, prosta łovim kajf ad žyćcia.

— Jak dumaješ, čym vy roźniciesia z Taniaj Biełanohaj?

— Ja krychu maładziejšaja za jaje, Ale, što cikava, my pačynali amal adnačasova. Ja pamiataju fiestyval «Zialony kryž» . I tam była Tania Biełanohaja. Ja ździviłasia, bo nasamreč my niešta padobnaje robim. Ale Tania bolš praniźlivaja. I navat pa hołasie heta zaŭvažna. Moža, u jaje bolš mocny, bolš rezki hołas, jaki prabiraje. U mianie krychu bolš nizki i miakki, i teksty adroźnivajucca, u jaje bolš hramadzianskaj liryki.

Adzin prychilnik hurta «Och. Ra» napisaŭ niadaŭna u Internecie: «Vaša muzyka ŭvodzić u sałodki miełanchaličny trans». Ciapier jany — dźvie akustyčnyja hitary, vijałančel, flejta, bas-hitara, bubny i vakał — pišuć debiutny albom na studyi «Chata».

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Ź Ministerstva kultury zvolnili pieršaha namieśnika Markava

Ź Ministerstva kultury zvolnili pieršaha namieśnika Markava

Usie naviny →
Usie naviny

U Homieli zaŭvažyli «kropielnicy» na drevach u parku. Navošta jany patrebnyja?1

«Pra niešta my nie havorym, pamoŭčvajem». Łukašenka ź ciažkaściu havaryŭ, ale nastrojvaŭ hienierałaŭ na baraćbu za mir da apošniaj kropli kryvi26

Bolš čym pa 20 hadoŭ źniavoleńnia kožnamu. Vynieśli prysud pa rezanansnaj spravie siamji Lipskich2

U minskim skviery zaŭvažyli raźbianuju stojku dla bukkrosinhu ź Ivanam Mieležam3

Z-błohier, jaki zaklikaŭ da ŭsieahulnaj mabilizacyi, sam uciok z frontu3

Kolki ŭ Biełarusi kaštuje lehalizacyja samavolna zaniataj ziamli

«Stamiŭsia žyć u ZŠA i pracavać na masonaŭ». Praŭnuk Brežnieva viarnuŭsia ŭ Rasiju i trapiŭ va ŭkrainski pałon padčas pieršaha bajavoha zadańnia14

Łukašenka paabiacaŭ vajskoŭcam nie pasyłać ich u «hetu bojniu» va Ukrainie24

Šviedskaja madel sparadziravała pachodku Chołanda i sabrała 90 miljonaŭ prahladaŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ź Ministerstva kultury zvolnili pieršaha namieśnika Markava

Ź Ministerstva kultury zvolnili pieršaha namieśnika Markava

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić