Kultura11

U Muziej volnaj Biełarusi pieradali vybarčyja biuleteni-2020, jakija nie paśpieli da kanca spalić u kacielni

Ich i inšyja śviedčańni supracivu z 9 pa 26 červienia možna pabačyć u Muziei volnaj Biełarusi ŭ Varšavie na vystavie «Depatryjacyja».

Raskazvajem padrabiaźniej pra niekalki ekspanataŭ.

Kamanda muzieja na praciahu niekalkich miesiacaŭ pracavała, kab biaśpiečna vyvieźci i zachavać u svajoj kalekcyi rečy, što stali śviedkami vybaraŭ-2020, pratestaŭ 90‑ch i nulavych, zatrymańniaŭ, źniavoleńnia, hvałtu, dvarovych sustreč, salidarnaści i supracivu.

U sumie muziej na siońnia sabraŭ kala 170 artefaktaŭ i niekalki tysiač fotazdymkaŭ i videazapisaŭ.

Ź mierkavańniaŭ biaśpieki mnohija rečy pakul nie demanstrujucca ŭ stałaj ekspazicyi. Častka ž ź ich — ananimizavanaja.

Acalełyja biuleteni, na jakich možna pabačyć hałasy ludziej, pieradała muzieju byłaja palitźniavolenaja, aktyvistka «Jeŭrapiejskaj Biełarusi» Palina Šarenda-Panasiuk.

Kamplekt z 20 biuleteniaŭ uručyli joj žychary Bresta, uratavaŭšy ich ad poŭnaha spaleńnia ŭ piečy haradskoj kacielni.

Addanym hałasam za Śviatłanu Cichanoŭskuju papiaredničała jaje rehistracyja kandydatkaj u prezidenty. Na vystavie možna pabačyć toje samaje paśviedčańnie ab rehistracyi.

A hetaja čornaja bajka naležyć žurnalistu i błohieru Alaksandru Ivulinu. U jaje jon byŭ apranuty padčas sudovych pasiadžeńniaŭ 2021‑2022 hadoŭ.

Siarod pradmietaŭ, jakija byli evakujavanyja ŭ miežach prajekta, šmat śviedčańniaŭ i z 1990-ch. Naprykład, zaprašeńnie na akcyju «Čarnobylski šlach — 1996»; brašura «Šlach u nikudy, albo Dva hady prezidenctva A. Łukašenki», vydadzienaja ŭ 1996 hodzie; pieradvybarčaja ŭlotka Stanisłava Šuškieviča z prezidenckaj kampanii 1994 hoda.

Fota: «Naša Niva»
A heta — značok z «džynsavaj revalucyi» 2006 hoda. Ličba 16 — nahadvańnie pra «Dzień našaj salidarnaści», štomiesiačnuju akcyju, jakaja adbyvałasia ŭ 16‑y dzień kožnaha miesiaca jak napamin pra zabitych režymam Łukašenki biełaruskich apazicyjnych palitykaŭ i žurnalistaŭ.

Supracoŭniki muzieja praciahnuć źbirać rečy-dokazy złačynstvaŭ i salidarnaści, achviarnaści i niazłomnaści biełarusaŭ. Kamanda vieryć, što adnojčy ŭsie pradmiety zojmuć hanarovaje miesca ŭ muziei ŭžo na biełaruskaj vulicy.

Kamientary1

  • Udziačnaść
    10.06.2026
    Vialiki dziakuj. My pavinny zachavać hetaje histaryčnaje śviedčańnie voli biełaruskaha narodu j złačynstvaŭ dyktatury, jakaja słužyć inšaziemaj Maskvie na našaj rodnaj ziamli. Žyvie Biełaruś!

Ciapier čytajuć

A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam15

A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku raźvitvajucca ź Mikałajem Čarhincom ŠMAT FOTA8

Biełarusa prymusova departavali z Rasii. A jon palez nazad praz 50 chvilin2

U Babrujskim rajonie piensijanierka piłavała bałharkaj doški, parezała nahu i pamierła2

Stała viadoma novaje miesca pracy eks-kiraŭnika Homiela, pra jakoha havaryli, što jon u SIZA

Čym zajmajecca Alina Charysava paśla hučnaha skandału z KDB i jakija vysnovy zrabiła sa svajoj prykraj historyi?42

Demarš pierad matčam ŁČ: niekatoryja hulcy rumynskaha kłuba admovilisia padavać ruku futbalistam «MŁ Viciebsk»10

Źbiehły papuhaj tydzień vandravaŭ pad Minskam, siłkavaŭsia časnakom, ale viarnuŭsia2

Suśvietny kryzis fiertylnaści: 54 miljony žančyn nie mohuć zaciažarać10

Zastaŭsia tolki miesiac, kab padać zajaŭku na try prestyžnyja prahramy navučańnia i prafiesijnaha raźvićcia ŭ ZŠA

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam15

A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić