Sport11

U Mieksicy prajšła pieršaja cyrymonija adkryćcia čempijanatu śvietu pa futbole

U Paŭnočnaj Amierycy aficyjna pačaŭsia čempijanat śvietu pa futbole 2026 hoda — adzin z najbolš maštabnych i darahich turniraŭ u historyi hetaha vidu sportu. Upieršyniu ŭ historyi suśvietnaje pieršynstvo prymajuć adrazu try krainy: Złučanyja Štaty Amieryki, Kanada i Mieksika.

Fota: Getty Image

Pieršaja ŭračystaja cyrymonija adkryćcia adbyłasia ŭ stalicy Mieksiki — Miechika. Ale heta tolki pačatak śviatkavańnia: arhanizatary zapłanavali jašče dźvie aficyjnyja cyrymonii — u Taronta (Kanada) i Łos-Andželesie (ZŠA). Takim čynam kožnaja kraina-haspadynia atrymała mahčymaść pradstavić svaju kulturu, muzyčnyja tradycyi i suviaź z futbołam.

Fota: Getty Image

Prezident Mižnarodnaj fiederacyi futboła (FIFA) Džani Infancina na cyrymonii adznačyŭ, što hetyja mierapryjemstvy pavinny pakazać jak asablivaści kožnaj z troch krain, tak i ich ahulnaje imknieńnie zrabić turnir sapraŭdnym suśvietnym śviatam.

Na adkryćci ŭ Miechika była vialikaja muzyčnaja prahrama. Pierad hledačami vystupili viadomyja vykanaŭcy z roznych krain. Siarod ich byli mieksikanskija artysty, kałumbijski repier Džej Balvin, suśvietna viadomaja kałumbijskaja śpiavačka Šakira i nihieryjski muzyka Burna Boy. Jany vykanali pieśniu Dai Dai, jakaja stała adnoj z hałoŭnych muzyčnych kampazicyj turniru.

Fota: Getty Image

Taksama pierad pieršym matčam vystupiŭ italjanski opierny śpiavak Andrea Bačeli razam z paŭdniovakarejskaj śpiavačkaj EJAE. Jany vykanali aficyjny himn čempijanatu DNA (More Than A Game), jaki byŭ stvorany pry ŭdziele francuzskaha dydžeja Davida Hiety i amierykanskaj śpiavački Megan Thee Stallion.

Šakira, darečy, voźmie ŭdzieł i ŭ hałoŭnym šou finalnaha matča 19 lipienia. Razam ź joj na scenie pavinny źjavicca jašče dźvie suśvietnyja zorki — amierykanskaja śpiavačka Madona i paŭdniovakarejski muzyčny hurt BTS.

Fota: Getty Image

Nieŭzabavie paśla cyrymonii adkryćcia na lehiendarnym stadyjonie «Acteka» ŭ Miechika pačaŭsia pieršy matč turniru pamiž nacyjanalnymi zbornymi Mieksiki i Paŭdniova-Afrykanskaj Respubliki. Mienavita hety matč staŭ aficyjnym pačatkam čempijanatu.

Čempijanat śvietu 2026 hoda ličycca samym darahim u historyi futboła. Za čas turniru budzie praviedziena 104 matčy ŭ 16 haradach troch krain, pry hetym najbolšaja kolkaść stadyjonaŭ znachodzicca na terytoryi ZŠA. Finalny matč zapłanavany na 19 lipienia na stadyjonie MetLife u štacie Ńju-Džersi kala Ńju-Jorka.

Fota: Getty Image

Jašče adna histaryčnaja asablivaść turniru — rekordnaja kolkaść udzielnikaŭ. U finalnaj častcy ŭpieršyniu vystupajuć 48 nacyjanalnych zbornych zamiest raniejšych 32. Pavieličeńnie kolkaści ŭdzielnikaŭ dało mahčymaść debiutavać na čempijanacie niekalkim novym kamandam, siarod jakich zbornyja Uźbiekistana, Iardanii, Kaba-Verde i inšych krain, jakija raniej nikoli nie ŭdzielničali ŭ finalnaj stadyi suśvietnaha pieršynstva.

Asobnuju ŭvahu vyklikaje ŭdzieł zbornaj Irana. Heta adbyvajecca na fonie vielmi napružanych adnosin pamiž Iranam i Złučanymi Štatami, jakija ŭ hety čas znachodziacca ŭ stanie surjoznaha vajenna-palityčnaha supraćstajańnia. Takim čynam, čempijanat stanovicca nie tolki vialikaj spartyŭnaj padziejaj, ale i placoŭkaj, dzie susiedničajuć krainy ź vielmi roznymi palityčnymi intaresami.

U cełym čempijanat śvietu 2026 hoda ŭvajšoŭ u historyju ŭžo da svajho zaviaršeńnia: jon staŭ pieršym turniram, jaki pravodzicca adrazu tryma krainami, atrymaŭ najbolšuju kolkaść udzielnikaŭ, najvialikšuju kolkaść matčaŭ i biesprecedentny maštab arhanizacyi.

Kamientary1

  • Josik
    12.06.2026
    Pradstavić svaju kulturu, tradycyi. A kali b skłałasia tak, što niešta maštabnaje, suśvietnaje adbyłosia b u Biełarusi, što b našaja prapahanda zrabiła na adkryćci? Pakazała b spalvańnie dokšyckich kabiet, vyzvaleńnie Minska ci mo "podźvih Hasteły"?

Ciapier čytajuć

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ9

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Jakaja drama ŭ Iranie! Śviatkavali vychad u płej-of, ale hoł admianili10

Jak zaścierahčy siabie ad śpioki3

«Hieahrafija ŭkrainskich dalokabojnych sankcyj pastajanna pašyrajecca». Zialenski prakamientavaŭ udar «Fłaminha» pa zavodzie, jaki vyrablaje «Arešniki»5

Biełarusa, jaki doŭhi čas žyŭ u Rasii i handlavaŭ zapčastkami, asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»

Na Niamizie abvaliłasia šklanaja ścienka prypynku1

Dzie ŭ Minsku možna kupacca i jakija ŭmovy na plažach2

Hihanckaja źmiajuka napałochała ludziej u Mazyry. Vyśvietliłasia, što jaje vyhulvaŭ 12‑hadovy chłopčyk2

Biełarusam za miažoj prapanujuć aformić pašpart RR i padzarabić — mutnaja schiema2

Piekła ŭ Jeŭropie: samy haračy červieński dzień u historyi ŭ Hiermanii i Vialikabrytanii, admienieny kancerty, kolkaść zahinułych raście17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ9

«Nas u hrupie było 240. U pałonie — siamiora. Astatnija dvuchsotyja». Andrej ź Viciebska, toj samy čałaviek-adkryvačka staŭ adnym ź siami ščaśliŭcaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić