Hramadstva77

Biełarusy na apošnim miescy ŭ rehijonie pa vydatkach na miedycynu

Na miedycynu ŭ Biełarusi traciać kala $2200 na čałavieka na hod z ulikam parytetu kupčaj zdolnaści. Heta najmienšy pakazčyk siarod susiednich krain: u Polščy i Litvie jon amal udvaja vyšejšy, a ŭ Hiermanii — bolš čym u čatyry razy. Pry hetym kala traciny vydatkaŭ na achovu zdaroŭja biełarusy apłačvajuć sa svajoj kišeni.

Ilustracyjnaje fota: LookByMedia

Biełaruś zastajecca aŭtsajdaram siarod susiednich krain pa vydatkach na achovu zdaroŭja. Pavodle danych Suśvietnaha banka i Suśvietnaj arhanizacyi achovy zdaroŭja, u 2023 hodzie na miedycynu ŭ krainie nakiroŭvałasia kala 6,6% VUP. Dla paraŭnańnia, u siarednim pa Jeŭrasajuzie hety pakazčyk składaje 10,5%, a ŭ Hiermanii dasiahaje 12,3%.

Na heta źviartajecca ŭvaha ŭ niezaležnym ahladzie biełaruskaj sistemy achovy zdaroŭja, padrychtavanym aktyvistami niezaležnaha prafsajuza miedykaŭ pry padtrymcy Fondu miedycynskaj salidarnaści Biełarusi BYMEDSOL i prajekta «Biełyja chałaty».

U pieraliku na adnaho žychara roźnica vyhladaje jašče bolš istotnaj. U Biełarusi vydatki na achovu zdaroŭja składajuć kala $2200 na hod z ulikam parytetu kupčaj zdolnaści. U Rasii hety pakazčyk pieravyšaje $3200, u Łatvii — kala $3000, u Polščy — amal $4000, u Litvie — bolš za $4100. U Hiermanii na miedycynu traciać kala $8800 na čałavieka, a siaredni pakazčyk u Jeŭrasajuzie składaje kala $6700.

Inšymi słovami, Łatvija tracić na adnaho žychara ŭ 1,4 razu bolš, čym Biełaruś, Polšča i Litva — u 1,8—1,9, a Hiermanija — prykładna ŭ čatyry razy bolš.

Adroźnivajucca i dziaržaŭnyja pryjarytety. U Biełarusi na achovu zdaroŭja nakiroŭvajecca kala 11,7% usich dziaržaŭnych vydatkaŭ. U krainach Arhanizacyi ekanamičnaha supracoŭnictva i raźvićcia hety pakazčyk u siarednim składaje 15,1%.

Niedachop finansavańnia maje praktyčnyja nastupstvy. Jak adznačajuć aŭtary ahladu, sučasnaja miedycyna patrabuje nie tolki balnic i paliklinik, ale i darahoha dyjahnastyčnaha abstalavańnia, raschodnych materyjałaŭ, lekaŭ, łabaratornych sistem i ličbavaj infrastruktury. Značnaja častka hetaj pradukcyi zakuplajecca za miažoj, tamu krainy z bolšymi vydatkami mohuć chutčej ukaraniać novyja technałohii i zabiaśpiečvać šyrejšy dostup da sučasnaha lačeńnia.

Pry hetym kala traciny ŭsich vydatkaŭ na achovu zdaroŭja ŭ Biełarusi pakryvajecca nie dziaržavaj, a samimi hramadzianami i inšymi niedziaržaŭnymi krynicami.

Pavodle danych Suśvietnaha banka, dola takich pryvatnych vydatkaŭ składaje kala 33,2%. Heta aznačaje, što častka raschodaŭ na leki, dyjahnostyku i miedycynskija pasłuhi faktyčna pierakładajecca na pacyjentaŭ.

Kamientary7

  • .
    20.06.2026
    U ahladzie jašče źviartajuć uvahu na nieraŭnamiernaść uzroŭniu miedycyny pa rehijonach, "astraŭki" z roznaj jakaściu.
    Dadam, što nieraŭnamiernaść jość i pa tratach na čałavieka. Jak siaredniaja zarpłata - statystyčny padman, tak i siarednija vydatki na čałavieka. Bo realna na śpiecyjalnyja lakarni dla čynoŭnikaŭ i siłavikoŭ (karnikaŭ) vydzialajecca niepraparcyjna vialikaja dola ahulnych raschodaŭ na miedycynu.

    Usio skazanaje pakazvaje antysacyjalny charaktar sučasnaj dziaržavy, pry samaŭpeŭnienaj samarekłamie nibyta jana zastajecca samaj sacyjalnaj.
    I faktyčna samahienacyd. Prablema nie ŭ biednaści tolki, a ŭ tym, što i dola, % vydatkaŭ mały pry toj biednaści.

    Jašče b danieści hetuju statystyku toj łukašysckaj abo abyjakavaj častcy biełarusaŭ, jakija z-za zvužanaha kruhahladu praciahvajuć vieryć u stabilnaść i narmalnaść stanu achovy zdaroŭja.

    Dakumienty ahladu raspaŭsiudžvajucca praz Google Docs, što moža być niebiaśpiečna dla tych, chto adkryvaje ich u Biełarusi abo jeździć u Biełaruś.
    Adkryvajcie biez łahina ŭ huhł, a kali adkryli, nie zabyvajcie vydalać paśla sa śpisa niadaŭnich i rasšaranych z vami.
    Prablema, pra jakuju sistemna zabyvajuć našyja inicyjatyvy i ŚMI.
  • Paspračajusia
    20.06.2026
    navat z ulikam kupčaj zdolnaści - heta manipulatyŭnyja ličby. Bo aproč vałavych vydatkaŭ vielmi važna efiektyŭnaść ich vykarystańnia. I voś tut u Jeŭropach jość prablemkaa. Šmat hrošaj jany spuskajuć u unitaz praź niepamiernyja i ničym nie abmiežavanyja (sa stoli prosta časam) ceny na miedycynskija materyjały i pasłuhi. Vadanosava ź jaje fakturaj , jakuju tolki dźniami skasavali, nie daść schłusić. Tak, hetyja ceny pakryvajucca strachoŭkaj, ale hetyja ničym nie spraŭdžanyja hrošy usio roŭna vydatkoŭvajucca i razmazvajucca pa kišeniach usiaho hramadstva...
  • Vynik - demahrafičnaja katastrofa
    20.06.2026
    Vynik: śmiarotnaść u dva razy pieravysiła naradžalnaść.
    Biaspłodździe ŭ moładzi, invalidy 50+ hadoŭ, jakim nie dajuć invalidnaść, a zamiest hetaha prymušajuć pracvavać bieź piensii pa invalidnaści na 5 hadoŭ bolš, čym raniej, da 58/63 hadoŭ.

    Lečać i abśledujuć tolki siłavikoŭ i čynoŭnikaŭ.

Ciapier čytajuć

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Usie naviny →
Usie naviny

Zbornaja Kaba-Verde vyjšła ŭ płej-of čempijanatu śvietu7

Što takoje «alpijski razvod»? Źjava, pra jakuju lepš viedać zahadzia, kab zastacca ŭ žyvych u pachodzie3

Chiet-tryk Dembiele dapamoh Francyi razhramić Narviehiju2

U Hałyhinych naradziŭsia treci syn. Nazvali jaho Łuka20

Radasłaŭ Sikorski nazvaŭ nieadekvatnymi pavodziny Polščy ŭ situacyi z ordenam Biełaha Arła17

«Budziem spadziavacca na dobry vynik». Daradca Cichanoŭskaj raskazaŭ pra kantakty z ZŠA nakont palitviaźniaŭ

Pamior Ivan Antaniuk1

Pryvatnuju mastackuju kalekcyju pradali na aŭkcyjonie za amal 400 miljonaŭ dalaraŭ. Byli i tvory našych ziemlakoŭ

Rasija rezka pavialičyła impart avijacyjnaha paliva ź Biełarusi2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Budzie płavicca asfalt. U niadzielu i paniadziełak uskvaryć da 34—39°S. Mahčyma, pabjom usie mahčymyja rekordy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić