Zdaroŭje11

Bol u śpinie

 — ź im rana ci pozna sutykajucca ŭsie. Praŭda, da pieršych prykmiet niemačy mnohija staviacca zanadta biesturbotna: maŭlaŭ, pabalić — i pierastanie. Miž tym, boli ŭ śpinie źjaŭlajucca pa zusim roznych pryčynach, u tym liku — jak simptom surjoznaha zachvorvańnia.

Pierš za ŭsio, śpina moža baleć z-za pazvanočnika, asabliva kali ŭ vas siadziačaja praca i adsutničajuć fizičnyja nahruzki. Boli časta źjaŭlajucca ŭ tych, chto pa niekalki hadzin na dzień pravodzić za kampjutaram abo padoŭhu staić na nahach. Kali nie prymać mieraŭ, vašy myšcy mohuć atrafiravacca, a z časam adbudziecca zrušeńnie pazvankoŭ i zaščamleńnie kareńčykaŭ śpinnoha mozha. I tady boli ŭ śpinie stanuć rezkimi i niaścierpnymi. Časam heta pryvodzić navat da častkovaj niepracazdolnaści, pakolki niekatoryja vidy rabot čałaviek užo nie moža vykonvać.

Kali vaša praca źviazanaja ź nieabchodnaściu doŭha siadzieć abo stajać na adnym miescy, dla prafiłaktyki atrafii pazvanočnika starajciesia kožnyja paŭhadziny vykonvać raźminku: prajdziciesia pa pakoi, a jašče lepš — zrabicie niekalki prostych praktykavańniaŭ dla pazvanočnika (nachiły napierad i ŭ baki, prahin nazad). Ich karysna vykonvać štodnia na praciahu 10–15 chvilin.

Vam davodzicca doŭha stajać? Starajciesia raŭnamierna raźmiarkoŭvać vahu cieła na abiedźvie nahi abo, prynamsi, pierastupać z nahi na nahu. Kali padymajecie pradmiet z padłohi, trymajcie śpinu prama. Pry pieranosie ciažaraŭ čaściej spyniajciesia i pierakładajcie hruz z adnoj ruki ŭ druhuju. Taksama nie varta nasić abutak z abcasam vyšej za 4 sm. Źviarnicie ŭvahu na vaš łožak — miedyki niezdarma rajać spać na ćviordaj pavierchni. Padčas snu na vielmi miakkim matracy vaš pazvanočnik moža mocna prahinacca, što vyklikaje nahruzku na myšcy. Spačatku śpina za noč stamlajecca, a potym pačynaje baleć.

Bol u vobłaści śpiny moža pakazvać i na niapravilnaje charčavańnie. Tak, niedachop minieralnych rečyvaŭ — kalcyju, fosfaru, kaliju i mahniju — viadzie da asteaparozu, jaki robić kości krochkimi. Tamu ŭ racyjon nieabchodna rehularna ŭklučać tłusty tvaroh, kapustu, morkvu, fasolu, haroch, rys, buraki, hreckija arechi i funduk. A voś užyvańnia ŭ ježu biełaha cukru, naadvarot, varta paźbiahać: jaho zasvajeńnie arhanizmam patrabuje raschodu karysnych rečyvaŭ i asłablaje pazvanočnik.

Taksama varta pamiatać, što daloka nie zaŭsiody bolevyja adčuvańni ŭ śpinie aznačajuć prablemy mienavita ź joju — jany mohuć być źviazanyja i z unutranymi orhanami. Naprykład, u levuju častku śpiny moža addavać sardečny bol, a simptomam nieładoŭ z žoŭcievym puzyrom moža być nyjučy bol u pravaj častcy śpiny.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Łukašenka zaklikaŭ žycharoŭ Homielščyny nie chvalavacca z-za ŭltymatumu Zialenskaha adnosna retranślataraŭ22

Łukašenka zaklikaŭ žycharoŭ Homielščyny nie chvalavacca z-za ŭltymatumu Zialenskaha adnosna retranślataraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruski pačali fłešmob — pościać svaje foty ŭ karotkich šortach. Pryčynaj staŭ adzin niepryjemny kamientar20

Miesi staŭ absalutnym rekardsmienam pa kolkaści hałoŭ na čempijanatach śvietu3

Častku Jeŭropy nakryła mocnaja śpioka — až da 40°C1

«Usia Kanstancinaŭka siońnia — šeraja zona». Što ciapier robicca ŭ klučavym horadzie na froncie ŭ Danbasie4

Znakamity zubr kala trasy M1 narešcie pačaŭ «dychać»4

Jeŭrakamisija pra ŭltymatum Zialenskaha: Viadoma, Ukraina maje prava abaraniacca68

Biełarus zrabiŭ samarobny motavieł na soniečnych batarejach i sam pryjechaŭ na im na radzimu z Dahiestana6

Skončyłasia historyja z varoninym hniazdom, źvitym na budaŭničym kranie ŭ «Minsk-Śviecie»1

Žurnalista Alesia Lubienčuka paŭtorna asudzili, abviaścili «terarystam» — ale vyzvalili2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka zaklikaŭ žycharoŭ Homielščyny nie chvalavacca z-za ŭltymatumu Zialenskaha adnosna retranślataraŭ22

Łukašenka zaklikaŭ žycharoŭ Homielščyny nie chvalavacca z-za ŭltymatumu Zialenskaha adnosna retranślataraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić