Na vypłatu padatkaŭ biełarusu davodzicca pracavać 16 hadoŭ z 40
Jarasłaŭ Ramančuk prezientavaŭ žurnalista indeks sacyjalnaha dabrabytu «Ivanaŭna».
Na vypłatu padatkaŭ biełarusu, ahulny pracoŭny staž jakoha dasiahaje 40 hadoŭ, davodzicca pracavać 16 hadoŭ.
Pra heta paviedamiŭ 10 listapada na
Jon prezientavaŭ žurnalistam indeks sacyjalnaha dabrabytu «Ivanaŭna».
Hety indeks uličvaje pakazčyki taho, kolki času nieabchodna zatracić čałavieku dla nabyćcia košyka 35 bazavych tavaraŭ (charčovych, niecharčovych, žylla) i pasłuh (bytavyja pasłuhi, achova zdaroŭja, adukacyja) pry ciapierašnim uzroŭni cen i siaredniaj zarpłaty ŭ krainie.
Pavodle słoŭ Ramančuka,
kali b zarpłata biełarusa za ŭsiu pracoŭnuju dziejnaść była na ŭzroŭni zarpłaty 2010 hoda (u siarednim 390 dołaraŭ pa krainie), to jon by za 40 hadoŭ zarabiŭ 187,2 tys. dołaraŭ.
«Pry isnym u 2010 hodzie ŭzroŭni padatkovaj nahruzki biełarus na praciahu žyćcia zapłaciŭ by prykładna 75 tys. dołaraŭ padatkaŭ. Kab raźličycca ź dziaržavaj pa padatkach, biełarusu treba pracavać 16 hadoŭ», — skazaŭ ekanamist.
«Adsiul vysnova: dla taho kab u nas było bolš hrošaj na pradukty charčavańnia, na adukacyju, na achovu zdaroŭja, na tavary, da jakich my pryvykli, biezumoŭna, treba skaračać padatkovuju nahruzku. Tamu što hetyja hrošy nie iduć na karyść krainie, nijakaj stanoŭčaj dynamiki ŭ hetym płanie my nie bačym. Tamu što ŭ bolšaści vypadkaŭ u našych susiedziaŭ usie pakazčyki lepšyja. U Rasii horšyja tolki dva pakazčyki: heta ceny na hramadski transpart, jaki ŭ nas datujecca, a ŭ ich nie, i košt žylla ŭ stalicy. A kali kazać pra zachodniaha susieda, to ŭ Polščy ŭsio lepšaje za nas», — zaznačyŭ Ramančuk.
Kamientary